"Myslím si, že o hádzanú v Revúcej záujem je, napriek tomu, že fungujeme len dva roky." Na otázky portálu www.slovakhandball.sk odpovedala Ivana Lormannová z HK 013 Revúca.

Ako ste v klube v Revúcej spokojní s výkonmi jednotlivých družstiev v aktuálnom priebehu sezóny?

„Momentálne máme v HK 013 Revúca tri družstvá, družstvo žien, starších žiačok a prípravku. Do súťažného ročníka 2015/2016 sme prihlásili len dve družstvá a to družstvo žien a starších žiačok. Čo sa týka hodnotenia starších žiačok, tu som hlavne rada, že sa nám vôbec podarilo ich do súťaže prihlásiť pod Košický kraj, nakoľko na strednom Slovensku je to úplne hluché, čo sa týka hádzanej, teda aspoň zatiaľ. 

Nakoľko žiačky zahájili svoju prvú sezónu po ročnom trénovaní, nebudem hodnotiť ich výkony, ale kladne hodnotím ich snahu stále sa zlepšovať a hlavne ich záujem o hádzanú.

Družstvo žien funguje dva roky, čiže toto je naša druhá sezóna. V súťažnom ročníku 2015/2016 sme prišli o veľa hráčok, nakoľko mnohé čakajú dieťa a ďalšie sa nám dlhodobo zranili, čiže fungujeme vo veľmi oklieštenej zostave. 

Napriek tomu sa nevzdávame a aj naše výkony môžem zhodnotiť len pozitívne, v každom zápase sme bojovali, len mnohokrát nám nestačili sily na zdolanie súpera. Hlavne kvôli tomu, že na väčšinu zápasov sme k súperom cestovali v počte osem hráčok. Dúfam, že v budúcej sezóne budeme vo väčšom počte, ak sa nám vrátia mamičky a zranené hráčky."

Aké sú vaše predsavzatia pre druhú polovicu sezóny a možno aj dlhodobé ciele?

„Radi by sme sa čo najlepšie umiestnili v tabuľke, a to aj napriek nižšiemu počtu hráčok. Rady by sme hlavne dohrali sezónu bez ďalších zranení, ktoré by oslabili naše družstvo. Dlhodobé ciele sú jasné, pritiahnuť čo najviac detí a mládeže k hádzanej, aby sa naša základňa rozrastala a mohli sme prihlásiť do súťaží ďalšie vekové kategórie. Chceme dosahovať čo najlepšie výsledky v súťažiach a tiež získať sponzorov pre náš klub, nakoľko peniaze sú dnes veľmi dôležitým faktorom fungovania všetkých športových klubov."

V klube máte zatiaľ dievčenské družstvá. Uvažujete aj nad družstvami chlapcov?

„Áno, v klube máme dievčenské družstvá, ale v prípravke nám trénuje aj zopár chlapcov. Samozrejme, ak by bol zo strany chlapcov väčší záujem o hádzanú, nebol by problém založiť aj chlapčenské družstvo. Ale zatiaľ majú väčší záujem dievčatá."

Prečo ste začali s dievčatami?

„Ako som už uviedla, o hádzanú sa zaujímajú v prevažnej miere dievčatá, preto sme začali s dievčatami. Rozhodujúcim bol aj fakt, že pre dievčatá tu nebolo veľa možností na športovanie. Oproti chlapcom, ktorí majú na výber z futbalu, volejbalu alebo hokeja, nemali dievčatá okrem volejbalu žiadny kolektívny šport, ktorému by sa tu mohli venovať."

Koľko detí je zainteresovaných do mládežníckych družstiev? Aký je vo všeobecnosti záujem detí v Revúcej o hádzanú? Je pre ne atraktívna? Ak áno čím?

„Momentálne je v mládežníckych družstvách asi tridsať detí, ktorých počet by sme nábormi chceli zvýšiť. Myslím si, že o hádzanú v Revúcej záujem je, napriek tomu, že fungujeme len dva roky. Samozrejme, mohol by byť aj väčší. Problém je však v tom, že dnešné deti sú pohodlné a nie sú naučené "makať" a potiť sa na tréningoch, aby niečo dosiahli. Jednoduchšie je sadnúť si k počítaču a presedieť hodiny na internete. Dúfam, že túto situáciu sa nám podarí aspoň z časti zmeniť."

Čo je z vášho pohľadu najdôležitejšie pri vedení mládeže k športu a k hádzanej konkrétne? Čo sa vám v klube osvedčilo?

„Ako pri každom športe či inej aktivite, aj v hádzanej platí, že treba vedieť mládež motivovať a dať im cieľ, pre ktorý sa majú hádzanej venovať.

Rysujú sa medzi vašimi aktuálnymi hráčkami nejaké výrazné talenty? Máte nejaké odchovankyne aj v niektorej z reprezentácií?

„Ako som už spomínala, náš klub funguje dva roky. Z toho vyplýva, že zatiaľ žiadne odchovankyne nemáme a nemáme zatiaľ výrazné talenty, hoci v družstve starších žiačok je veľa šikovných dievčat, ktoré by to mohli niekam dotiahnuť, ak budú na sebe pracovať. 

Chcela by som ale spomenúť, že v minulosti bola v Revúcej široká základňa hádzanej a odchovankyňou revúckej hádzanej je aj reprezentantka Patrícia Wolingerová, ktorá momentálne pôsobí v Michalovciach a Alžbeta Polláková, ktorá naposledy pôsobila v Nemecku."

V čom vidíte špecifikum vášho klubu v porovnaní s ostatnými vašimi súpermi? 

„Špecifikum? V tom, že bohužiaľ nemáme halu a hrávame na ihrisku. Ale aspoň máme prírodné vetranie k dispozícii..." (smiech)

Aká je  spolupráca medzi klubom a mestom a ako sa k hádzanej v Revúcej stavajú sponzori? Ako sa darí napĺňať rozpočet klubu?

„Spolupráca s mestom? V niečom lepšia oproti minulému roku, v niečom horšia, ale celkovo to nie je zlé. Myslím si, že mesto každý rok napreduje, čo sa týka spolupráce so všetkými športovými klubmi."

Do akej mieri je pre vás dôležitá angažovanosť rodičov a ako klubu pomáhajú?

„Spolupráca s rodičmi je pre nás určite dôležitá. Napríklad v jesennej časti by staršie žiačky, bez pomoci rodičov, nemohli ani vycestovať na niektoré zápasy. Zatiaľ nám pomáhajú, čo sa týka dopravy, niektorí robia časomeračov a zapisovateľov na zápasoch alebo pomáhajú pri príprave ihriska pred zápasmi. V budúcnosti ich plánujeme ešte viac angažovať, čo by mohlo pozitívne pôsobiť aj na hráčky."

Kto z funkcionárov momentálne stojí za hádzanou vo vašom klube a najviac prispieva k jej rozvoju?

„Momentálne som na všetko sama, nakoľko kolegyňa, s ktorou sme klub zakladali, sa vzdala svojej funkcie z osobných dôvodov. Našťastie mám okolo seba spoluhráčky, fanúšikov hádzanej, rodičov a mnoho ďalších ľudí, na ktorých sa môžem kedykoľvek obrátiť. Či už sa jedná o organizačné alebo iné záležitosti. Avšak v najbližšom čase by mala zodpovednosť za mládež prebrať ďalšia zodpovedná osoba, ktorá ma z časti odbremení. Pochopiteľne, jej meno zatiaľ uvádzať nebudem, kým to nebude isté."

Zdroj: slovakhandball.sk