Slovenka Iveta Mičiníková (23) patrila pred pár rokmi k najvýraznejším hádzanárskym talentom pod Tatrami, no uplynulom období ju v rozlete pribrzdila séria dlhodobých zdravotných problémov. Ľavoruká pravá spojka napriek tomu nevzdala boj o návrat na hádzanárske palubovky a pred pár dňami podpísala dvojročný kontrakt s českým účastníkom WHIL DHK Baník Most.

„Na palubovke sa začínam pomaly opäť udomácňovať, a tak dúfam, že postupom času sa dostanem minimálne do takej formy, v akej som končila," povedala okrem iného v rozhovore pre Šport.sk bývalá mládežnícka reprezentantka, ktorá bola v roku 2009 členkou strieborného tímu na X. letnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) vo fínskom Tampere.

Iveta, pred pár dňami uzrela svetlo sveta správa, že sa pokúsiš o reštart kariéry v Moste, kde si už aj začala trénovať. Ako k tomuto angažmánu došlo?
„Priznám sa, že tých ponúk som mala viac, no dokonca som rozmýšľal aj o tom, že s hádzanou skončím. Napokon som si však nechala poradiť od otca a od priateľa, ktorý je taktiež aktívny športovec. Obaja mali rovnaký názor, aby som to nevzdávala a skúsila to ešte raz. Nakoniec som si z viacerých ponúk vybrala Most. Pozerala som sa najmä na to, ako to v klube funguje, aká je tam starostlivosť, no najviac zavážilo azda to, aké má klub postavenie i to, že každá hráčka z kádra dostane dostatok priestoru."

Zavážil pri tvojom rozhodovaní aj fakt, že budeš mať po boku krajanky Luciu Súkenníkovu a Simonu Szarkovú?
„Je pravda, že so Simou Szarkovou sme už veľmi dlho dobré kamarátky, takže zavážil aj jej názor a to, ako je v klube spokojná. Som rada, že sú obe v Moste, ja som sa mohla k nim pridať a tým pádom vytvoriť slovenské trio."

V Moste pôsobí aj slovenský kouč Ľuboš Hudák. Už ste sa spolu rozprávali o tom, čo bude od teba očakávať a aký priestor na palubovke ti ponúkne?
„Áno, debatovali sme už spolu na túto tému, takže viem do čoho idem. Ako som však už spomenula, podstatné pre mňa je, že každá hráčka dostáva v Moste dostatok priestoru, všetky sú akoby rovnocenné. V minulosti som sa s niečim takým nestretla."

Svojho času si patrila k najtalentovanejším hádzanárkam pod Tatrami, no v rozlete ťa pribrzdili viaceré zranenia...
„Mala som dobré obdobia a tešila som sa z toho, že ako mladej hráčke sa mi darilo. Keď som sa potom prvýkrát zranila, tak som si nepripúšťala, že budem dlhší čas mimo, no bohužiaľ prvá operácia sa nevydarila, a tak sa to so mnou potom ťahalo... Stretla som sa s ľuďmi, ktorí ma už odpisovali, ale mala som pri sebe aj tých, ktorí verili, že sa na palubovky znovu vrátim. A práve to ma presvedčilo, aby som to nevzdala!"

Ako sa cítiš momentálne?
„Veľmi dobre. Na palubovke sa začínam pomaly udomácňovať, a tak dúfam, že postupom času sa dostanem minimálne do takej formy, v akej som končila."

Stále máš ešte len 23 rokov, pomýšľal preto aj na reprezentačný dres?
„Myslím si, že naň pomýšľa každý, kto sa nejakému športu venuje a ja nie som výnimka. Verím, že raz sa mi to znovu podarí."

Slovensko má momentálne vynikajúci ženský reprezentačný tím. Ktoré zo súčasných reprezentantiek sa ti najviac páčia?
„Máte pravdu, súčasný káder národného družstva je naozaj skvelý. Mne osobne sa herne veľmi páči naturalizovaná Slovenska, ktorá už niekoľko rokov oblieka michalovský dres, Táňa Trehubová. Zrejme to tak je aj z toho dôvodu, že obe hráme na rovnakom poste. Musím sa priznať, že veľmi rada sledujem jej hru."

Máš nejaký talizman alebo rituál, ktorý nevynecháš pred žiadnym zápasom?
„Nemám ani jedno ani druhé, veď predsa len som dva roky nehrala. No, čo som robila v minulosti pravidelne a s najväčšou pravdepodobnosťou v tom budem pokračovať, je to, že si vždy pred zápasom aspoň hodinku pospím."

Zdroj: Šport.sk