Hádzanárske turnaje na olympijských hrách 2016 v brazílskom Riu de Janeiro sú bez slovenských reprezentančných výberov, ale Slovensko má na nich zastúpenie v podobe technickej delegátky Janky Stašovej.

"Bola by som radšej, keby v Riu mohlo štartovať niektoré naše reprezentačné družstvo. Vlastnú nomináciu by som vymenila za štart slovenských hádzanárov alebo hádzanárok, lebo účasť na olympiáde je jedinečným zážitkom," povedala na margo svojej účasti na olympiáde 55-ročná bývalá generálna sekretárka SZH a členka Siene slávy slovenskej hádzanej. Tá sa pod piatimi kruhmi predstavila v pozícii technickej delegátky aj pred štyrmi rokmi v Londýne a bola nasadená aj v súboji o bronz medzi hádzanárkami Španielska a Južnej Kórei.

Bývalá vynikajúca československá reprezentantka Janka Stašová (vicemajsterka sveta z roku 1986) je na OH už štvrtýkrát. V Soule 1988 štartovala ako hráčka, v Pekingu 2008 bola členkou slovenskej výpravy ako predsedníčka Klubu fair play SOV a v Londýne 2012 sa už predstavila ako delegátka IHF.

Pani Stašová si medzi povinnosťami v Riu našla čas a poskytla rozhovor pre web slovakhandball.sk. 

Ktoré hádzanárske zápasy ste zatiaľ na Olympiáde rozhodovali z pozície delegáta a videli z pozície diváka a čo Vás v nich zaujalo?

Mala som dva zápasy žien ako delegát a to Čierna Hora - Španielsko a včera Južná Kórea - Švédsko. Prvé dva dni hádzanárskeho turnaja som videla všetky družstva žien a aj mužov. Olympijské hry sú špecifické svojou atmosférou a dochádza pomerne často k prekvapeniam na úkor favoritov, čo platí aj pre hádzanú. Zaujala má dobrá hra domáceho družstva žien s výbornou diváckou kulisou a výkony Angoly. Teší ma záujem divákov o môj milovaný šport.

Ako sa tímy vyrovnali s novými pravidlami?

Zatiaľ dobre, predovšetkým je z môjho pohľadu pozitívna reakcia na pravidlo k zranenému hráčovi, ubudlo naťahovanie času ošetrovaním a filmovaním, hráči rýchlo vstavajú, nedávajú sa ošetrovať, resp. idú na striedačku, aby neriskovali svoje státie tri útoky vlastného tímu. Družstvá pomerne často využívajú ďalšieho hráča namiesto brankára, v oslabení a aj počas hry, boli strelené aj góly do prázdnej bránky, čo je atraktívne pre divákov. Takisto pri signalizácii pasívnej hry nie sú problémy, toto pravidlo pomohlo hlavne rozhodcom k zjednoteniu kritéria po použití varovného signálu - 6 prihrávok do vystrelenia na bránku.

Aké sú podmienky pre rozhodcov a delegátov, aj v porovnaní s Londýnom?

My sa nemôžeme sťažovať, bývame v novom hoteli v časti Barra s ostatnými delegátmi a rozhodcami z iných športov. Akurát na začiatku boli časové problémy s dopravou medzi hotelom a halou, ktorá sa nachádza v Olympijskom parku s názvom „Future Arena". Hádzanárska hala je montovaná a po olympiáde bude rozobraná a materiál z nej použijú pre štyri školy. Takisto v hale funguje technické zabezpečenie zápasov veľmi dobre, či už ide o nástup alebo prácu za stolíkom zapisovateľov a časomeračov. Na OH v Londýne bola pre nás veľká výhoda, že sa hotel nachádzal pár metrov od vstupu do Olympijského parku a do haly sme mali maximálne 15 minút pešo, kým tu v Riu doprava trvá minimálne 40 minút.

Stihli ste už vidieť aj iné športy, stretli ste sa s niekým zo slovenského olympijského tímu?

Zatiaľ som nebola na inom športe, delegáti sme prvé dva dni zvyčajne v hale na všetkých zápasoch. Nezabudnuteľným zážitkom bol pre mňa otvárací ceremoniál na posvätnej pôde „Maracany", čím sa mi splnil jeden z mojich snov. Tam som sa stretla s Ľuborom Halandom, ktorý je delegátom vo volejbale. Chystám sa navštíviť Slovenský dom a teším sa na príchod Márie Ďurišinovej a Janky Kuťkovej.

Zdroj: slovakhandball.sk