Má za sebou životnú sezónu! Hádzanárka majstrovskej Iuventy Michalovce Mária Holešová vyšperkovala pred pár dňami svoje vynikajúce výkony famóznymi vystúpeniami, keď sa v sérii so Šaľou (3:1 na zápasy) stala s 23 gólmi najlepšou kanonierkou finálovej série. Dvadsaťtriročná, sympatická a dozaista najpotetovanejšia slovenská hádzanárka sa v rozhovore pre Aktuálne.sk okrem iného obzrela za uplynulou sezónou, prezradila kam až siahajú jej hádzanárske ambície, ale napríklad i to, čo na jej „kerky" hovorí jej mama. Tá sa veruže asi nemá na čo tešiť...

Pred pár dňami sa vám s michalovskými spoluhráčkami podarilo získať ďalší titul majstra Slovenska, pričom ste v aktuálnej sezóne triumfovali vo WHIL i v Slovenskom pohári. Čo tohtosezónne úspechy pre vás znamenajú?

„Určite najviac za štyri roky, ktoré som doteraz v michalovskej Iuvente strávila. Mám za sebou totiž prvú sezónu, počas ktorej som nastupovala na mojom obľúbenom poste ľavého krídla a zároveň môžem pokojne konštatovať, že som hrávala pravidelne takmer celé zápasy a na spomínaných úspechoch som sa podieľala omnoho výraznejšou mierou. Predtým som totiž hrávala oveľa menej a majstrovské tituly boli len také, že som síce bola pri nich, no v ceste za nimi som nenechala kus zo seba, zo svojej hry."

Vo finálovej sérii so Šaľou, ktorú ste vyhrali 3:1 na zápasy, ste boli s 23 gólmi najlepšou strelkyňou. Vygradovala vám forma v ten najsprávnejší čas?

„Neviem, či by som to definovala takto, skôr mám pocit, že všetko je o tom, ako si to uložím v hlave a dokážem sa skoncentrovať na daný zápas a okamihy v ňom. Na forme pracujem celú sezónu, počas aj mimo tréningov a stále je čo zlepšovať Nikdy to nebude také, aby som s tým bola stopercentne spokojná. Absolútne neriešim to, že som bola najlepšia kanonierka finálovej série. Góly tešia, ale podstata bola v tom, že som si maximálne užila zápasy, a že sme obhájili majstrovský titul!"

Celkovo ste v sezóne, a to okrem súbojov v pohárovej Európe nastrieľali úctyhodných 128 gólov. Bola to vaša najvydarenejšia sezóna v kariére?

„Určite áno. Tréner mi venoval maximum času na ihrisku a ja som sa mu tu dôveru snažila oplácať dobrými výkonmi. Nie vždy to bolo ružové , ale cítila som od neho dôveru a veľa mi radil a to ma stavalo späť na nohy, aby som pracovala ďalej a snažila sa napredovať. Mám stále na čom pracovať a chcem na sebe pracovať, čiže verím tomu, že tá najlepšia sezóna ma bude ešte v kariére niekde čakať ??"

Určite ste tretie „triple“ v rade so spoluhráčkami aj patrične oslávili...

„Áno, oslavy prebehli ako sa na majstra patrí, ale čo sa deje v kuchyni klubu, nech v nej aj ostane. Ostatní si môžu len domýšľať..." (smiech)

Hoci máte ešte len 23 rokov, ste už štvornásobnou majsterkou SR a trojnásobnou víťazkou česko-slovenskej WHIL. Kam až siahajú vaše ambície v tomto smere?

„Majstrovské tituly sú, samozrejme, krásna vec, no ja mám na seba vysoké nároky. Túžim pridať do svojej zbierky aj titul z EHF, nech to nie je stále len také stereotypné - triumf vo WHIL, zisk Slovenského pohára a majster Slovenska. Podľa mňa mám už dosť rokov a zbierku treba rozširovať. O reprezentačných úspechoch, či už na európskom alebo svetovom fóre ani nehovorím, myslím si, že po tom túži každý športovec."

V Michalovciach vám končí zmluva, určite túžite po nejakom zahraničnom angažmáne. Už sa k vám aj nejaké zaujímavé ponuky dostali?

„Určité ponuky som už mala dávnejšie, ale chcela som zostať ešte jednu sezónu v Michalovciach, aby som sa poriadne ,vyhrala´. Pred ďalším ročníkom sa moje priority v tomto smere nemenia, akurát by som s Iuventou chcela naplniť ešte vyššie ciele."

Aká je vaša vysnívaná liga, prípadne klub, ktorého dres by si chceli obliekať?

„Odmalička som snívala hrať v maďarskom Györi, ale povedzme si úprimne, hráčky, ktoré tam pôsobia, sú na inom leveli ako ja. Preto to beriem s nadhľadom a snažím sa na sebe makať čo najviac, nech sa k nim aspoň priblížim."

A čo vaše hádzanárske vzory?

„Sú dva - Nemec Uwe Gensheimer a Francúz Luc Abalo. Ide o dve famózne krídla, ktoré neskutočne rada sledujem."

Počas nedávno skončenej sezóny ste sa prebojovali aj do slovenskej reprezentácie. Čo to pre vás znamená a čo by ste s národným tímom chceli dosiahnuť?

„Znamená to pre mňa veľmi veľa. Reprezentovať svoju krajinu je krásna vec, no na druhej strane aj obrovská zodpovednosť. Samozrejme, vážim si, že som túto možnosť dostala a momentálne chcem, aby sa nám so spoluhráčkami podarilo postúpiť na tohtoročný európsky šampionát."

Svojim spôsobom ste rebel, o čom svedčí aj vaše potetované telo...

„Asi áno, tých tetovaní mám na sebe dosť, keby som sa o nich rozpísala, tak je z toho hotový román. Každé z nich sa však určitým spôsobom spája s mojim životom, osobou a rodinou. Nemám ich z toho dôvodu, že sú v móde, ale preto, že majú pre mňa význam."

Nebojíte sa, že keď uvidí mama vaše najčerstvejšie „kúsky", tak dostane infarkt, alebo sa s tým už vyrovnala?

„Obávam sa, že keď zbadá, aká som ,dočmáraná´, tak ten krik z piateho poschodia budú počuť ľudia aj na prízemí. Určite bude veľa hundrať, pretože jej sa to nepáči, ale zabiť ma nestihne, lebo prídem domov iba nakrátko. Ale zvykne si, tak ako si zvykla na tie predchádzajúce. Podstatné je to, že ma bude ľúbiť a zbožňovať rovnako, ako keď som sa jej narodila."

Máte nejaké životné krédo, pripadne motto, ktorým sa v živote snažíte riadiť?

„Leva nezaujíma, čo si o ňom myslia ovce."

Zdroj: Aktualne.sk