Spojka michalovskej Iuventy Julia Kučerová len nedávno dostala slovenské občianstvo. Aktuálne je rodená Ukrajinka už aj v nominácii reprezentačného trénera Slovenska Dušana Poloza na aktuálny dvojzápas s Fínskom.

Tréner Dušan Poloz vás pred zápasmi s Fínskom nominoval do slovenskej reprezentácie, čakali ste to? Aký to bol pocit?

„Ja som to už tušila, pretože v čase, keď som dostala slovenské občianstvo, tréner Poloz mi písal, či by som nemala záujem reprezentovať. Ja som už vtedy povedala, že ak ma zavoláte, tak určite pôjdem. Ale aj tak musím povedať, že som bola šťastná. Hrať za reprezentáciu je vždy veľká vec. Ešte mi však chýba dotiahnuť nejaké posledné papiere, verím, že sa to podarí a všetko stihneme."

Čítal som, že už v čase, keď ste žiadali o občianstvo, ste komunikovali so zväzom. Je to pravda?

„Áno, bolo to tak. Zo zväzu som dostala ponuku, či by som nechcela prijať slovenské občianstvo a hrať za slovenskú reprezentáciu. Už vtedy som povedala, že rada, že by som mala záujem. Potom som žiadala o občianstvo a tušila som, že tá pozvánka príde."

Bolo to náročné rozhodovanie? Zmena občianstva nie je každodenná vec, ako to bolo u vás?

„Dlho som o tom vôbec nerozmýšľala, nechcela som nič meniť, hrala som za ukrajinskú reprezentáciu. Keď som však zostala tehotná, z ukrajinskej reprezentácie ma vyhodili a odvtedy som si povedala, že už nebudem hrať za ukrajinskú reprezentáciu, že som s tým skončila. Po materskej som sa potom vrátila a prišla ponuka hrať za Slovensko a rozhodla som sa ísť do toho."

A aké občianstvo má váš syn?

„Spoločne so mnou dostal slovenské občianstvo aj on."

Hrali ste teda za ukrajinskú reprezentáciu, teraz to bude slovenská. V čom sú reprezentačné zápasy iné ako tie v klube?

„Najväčší rozdiel je v hráčskej kvalite vlastne v každom jednom zápase. Hráčska kvalita je pri reprezentačných zápasoch nesporná a s tým sú spojené aj skúsenosti, ktoré sa z takýchto zápasov dajú získať. Ak hráte proti špičkovým európskym mužstvám, zo zápasu si odnesiete veľmi veľa. Rovnako je to ale napríklad aj v európskych pohároch. Na tejto úrovni sa už hrajú len veľmi dobré zápasy a tie skúsenosti sú na nezaplatenie."

Čaká vás však teraz Fínsko, čo nie je tradičná hádzanárska krajina. Hrali ste niekedy proti ich reprezentácii, alebo proti nejakému klubu odtiaľ?

„Priznám sa, že o nich takmer nič neviem. Pri všetkom rešpekte som doteraz veľmi netušila, aká sa tam hrá hádzaná, doteraz som proti nim nehrala. Bude to však určite zaujímavý súper a musíme sa dobre pripraviť."

Dievčatám sa doteraz v aktuálnej kvalifikácii v tých úvodných dvoch zápasoch veľmi nedarilo. Dá sa o postup stále zabojovať?

„Myslím si, že šanca je vždy. Nie je súper, ktorý by vyhral automaticky a s každým sa dá vyhrať. Bude to závisieť od nálady v družstve a atmosféry v kolektíve, ale určite do toho dáme všetko."

Ešte sa vráťme k tomu občianstvu. Bol to náročný proces, veľa papierovania?

„Bolo to strašne veľa papierov. Mala som asi aj momenty, keď som si hovorila, že už mi hádam praskne hlava a nechám to všetko tak."

Koľko celý ten proces trval?

„Pol roka som zbierala potrebné doklady a potom som koncom mája minulého roka všetky odovzdala a teraz len v januári som dostala rozhodnutie."

Michalovce s vami v základe prežívajú aktuálne pomerne úspešnú sezónu. Asi sa však zhodneme, že nešťastná prehra v prvom zápase proti Metzingenu v osemfinále Pohára EHF zamrzela a v klube mohla byť ešte o kúsok lepšia nálada. Prvý polčas ste jasne vyhrávali, čo sa potom stalo?

„Neviem to celkom presne povedať. Možno sme trošku stratili koncentráciu, vyhrávali sme o šesť gólov. Potom však prišla z našej strany chyba na chybu, strata lopty a oni sú kvalitné družstvo, ktoré to využilo. Darili sa im rýchle protiútoky a postupne aj všetko ostatné."

Vy ste v prvom zápase strelili sedem gólov a v druhom zase štyri. V čom boli tie zápasy iné? Aj prehra o štyri góly sa doma dá zvrátiť.

„Druhý zápas už na nás boli pripravené. V prvom zápase nás ešte nepoznali, nevedeli čo od nás môžu čakať. V druhom zápase už vedeli kto je strelkyňa, ako sa pohybujeme, premýšľame. Pripravili sa na nás veľmi dobre. Myslím, že to bol dobrý zápas, aj ten druhý proti naozaj kvalitnému súperovi."

Nedávno ste potom prehrali aj so Slaviou, je to do posledných kôl základnej časti WHIL zvýšená motivácia? Asi by bola škoda takto dobre rozbehnutú sezónu stratiť?

„Mohli sme vyhrať aj ten zápas na Slavii, ale často sa nám stáva, že prídu momenty v zápasoch, že veľa čistých šancí nepremeníme. Ak v zápase nepremeníte štyri-päť čistých šancí, je to potom cítiť. V Prahe to bola čistá katastrofa, všetko sme triafali do brankárky. Musíme to zlepšiť a zapracovať na tom. Verím, že ak zlepšíme streľbu, bude to dobré."

Ako sa cítite v Michalovciach? Je to miesto kde by ste možno aj chceli do budúcna žiť?

„Celkom som spokojná. Každý klub má svoje plusy aj mínusy, ale cítim sa dobre. Túto sezónu mi v klube končí zmluva a uvidíme, čo mi v klube ponúknu a podľa toho sa budem rozhodovať nad budúcnosťou a nad tým, kde zostanem."

Ešte ste sa o predĺžení zmluvy v klube nerozprávali?

„Manažér sa ma spýtal, či by som chcela zostať. Povedala som, že ak budú dobré podmienky, rada zostanem. O konkrétnych veciach sme sa však ešte nerozprávali.“

Na Slovensku hrá momentálne aj váš partner (Gennadij Kučer momentálne hráva za HK Agro Topoľčany). Je Slovensko krajinou, v ktorej by ste sa neskôr chceli usadiť aj po skončení kariéry?

„Mne sa veľmi páči aj na Slovensku a možno by som tu aj zostala, ale život športovca je taký, že nevieme, kam nás to zaveje. Rastie nám však dieťa a musíme sa čoskoro rozhodnúť, ale zatiaľ nevieme, kde zostaneme žiť. Momentálne to asi cítim tak, že kde podpíšem ďalšiu zmluvu, tak tam aj zostanem. Uvidíme."

Zdroj: slovakhandball.sk