S 22-ročnou spojkou Silviou Szücs., ktorá momentálne oblieka dres bundesligového Metzingenu sme sa v sedmičke porozprávali nielen o jej hádzanárskom živote, ale aj o dvoch udalostiach, ktoré v poslednej dobe otriasli Nemeckom.

1. Nedávno váš tím TuS Metzingen prešiel v osemfinále pohára EHF cez slovenskú Iuventu Michalovce. V oboch zápasoch ste nenastúpili, prečo? Ako ste videli tento dvojzápas?

"Nenastúpila som, pretože od začiatku októbra hosťujem v druholigovom družstve TG Nürtingen a  v rovnakom čase sme mali ligové zápasy. Tie majú v mojom prípade na základe dohody medzi klubmi prednosť. Nemala som príležitosť vidieť zápasy naživo, ale veľa som o nich počula. Myslím si, že to boli celkom vyrovnané súboje, kde napokon rozhodla individuálna kvalita hráčok, ako napríklad našej brankárky Sabine Stockhorst alebo našej strednej spojky Anny Loerper, ktorá sa presadzovala strelecky."

2. Pred príchodom do Metzingenu ste pôsobila v tíme vtedajšieho nováčika SVG Celle. Ako si zvládla tento prechod?

"Ak ide o družstvo, hráčky a okolie, tak som si na život v malom mestečku zvykla bez problémov. Čo sa týka zápasov a tréningov, tak to bolo dosť náročné. Hlavne počas prípravy to bol veľmi veľký rozdiel. Atleticky a herne to bola úplne iná úroveň ako v Celle a tak som si musela trochu zvyknúť. Keďže sme ale dva mesiace intenzívne dvakrát denne trénovali a trávili spolu veľa času, tak celý prechod predsa len prebehol veľmi rýchlo."

3. Váš brat Csaba hráva za bundesligový Hannover. Chodíte sa pozerať na jeho zápasy? Ste často v kontakte?

"Uplynulé tri roky som strávila v Celle, čo je len 30 kilometrov od Hannoveru. V tom čase som u neho bola veľmi často a videla všetky jeho zápasy, ktoré som mohla. Aj on ma prišiel povzbudiť častejšie, ak mu vyšiel čas. Odkedy bývam v Metzingene, ktorý je od Hannoveru až 600 kilometrov, tak sú krátke návštevy ako vtedy nemožné. Ale ak hrá Hannover niekde blízko Metzingenu, tak sa idem na jeho zápas pozrieť a Csabu navštívim aj v hoteli, v ktorom sú s tímom ubytovaní."

4. Aká je úroveň nemeckej ženskej bundesligy? Ako je postarané o hráčky a koľko divákov chodieva približne na zápasy?

"Úroveň je celkovo dosť vysoká. Treba ale povedať, že len veľmi málo hráčiek v lige je profesionálok. Veľa hráčok popri hádzanej ešte naplno pracuje, čo je veľmi náročné. Čo sa týka fyzioterapeutov, masérov atď., tak to veľmi záleží na finančnej situácii v klube. Nie je to rovnaké v každom klube a aj platy sa veľmi rozlišujú. Počet divákov taktiež, záleží na zázemí, ktoré kluby majú. V Celle to v najlepších časoch bývalo aj 1000. V Metzingene je niekedy v hale aj 2000 divákov, zatiaľ čo v Berlíne chodí na zápasy len okolo 400 divákov."

5. Dostali ste sa už aj do slovenskej reprezentácie. Aký je to pocit nastúpiť v národnom drese? Aký je v reprezentácii kolektív?

"Je to samozrejme úžasný pocit hrať za svoju krajinu. Veľmi si to vážim, keď dostanem príležitosť v reprezentácii a zakaždým mám počas hymny zimomriavky. Reprezentačné družstvo je vekovo dosť vyrovnané a myslím si, že aj kvôli tomu to v kolektíve funguje dobre. Ja sa počas reprezentačných zrazov cítim veľmi dobre a keďže nehrávam na Slovensku, tak sa vždy teším, že opäť uvidím reprezentačné spoluhráčky."

6. Nemecko prekvapivo vyhralo Majstrovstvá Európy. Aká bola nálada v krajine? Spôsobili Nemci v krajine senzáciu?

"Áno, hrali fantasticky. Mali najmladšie mužstvo na turnaji a dokázali, že ich nasadenie a disciplína v taktickej činnosti mali hodnotu zlata. Odkedy sa dostali cez Dánov do semifinále, tak sa v médiach o „badboys" veľmi veľa hovorilo. Viac a viac ľudí sa zaujímalo o hádzanú a výkon mladých Nemcov veľmi chválili. Žiaľ, aj tak sa to nedá porovnať s pozornosťou pre futbalistov, ktorí sa v roku 2014 stali majstrami sveta."

7. Nedávno sa v našich médiach objavili informácie o útokoch a obťažovaní žien v Kolíne počas silvestrovskej noci. Cítite sa ako žena v Nemecku bezpečne? Vychádzate v noci a počas masových udalostí bez problémov von?

"Ja osobne sa cítim bezpečne. Táto udalosť počas silvestrovského večera bola aj v Nemecku ostro sledovanou témou. Osobne si myslím, že celú pravdu nikto poriadne nepozná. Bola o tom naozaj veľká diskusia, ale celá situácia sa už upokojila. Vo všetkých veľkých mestách, ktoré sú pre turistov zaujímavé, sa často stávajú nejaké útoky alebo obťažovania. Treba si stále dávať pozor, kde sa človek pohybuje, ale určite kvôli tomu neostanem sedieť doma na gauči. "

Zdroj: Martin Kosák, slovakhandball.sk