Naše juniorské družstvo dievčat sa vrátilo z turnaja EHF Championship 2025, ktorý hostilo gruzínske mesto Telavi so striebornými medailami. Základnou skupinou prešli Slovenky bez zaváhania, v semifinále vyradili Taliansko a prehrali až vo finále s Ukrajinou. Nielen tento turnaj zhodnotíme s reprezentačným trénerom Janom Beňadikom.

Keby ste mali hráčky ohodnotiť známkou ako v škole – jednu pre celé družstvo, aká by bola?
Ak to budem hodnotiť v kontexte tohto turnaja a jeho úrovne tak 2, keďže sme nezvládli posledný krok.

Boli Ukrajinky vo finále nad naše sily, alebo sme si to prehrali vlastnými chybami?
Nemyslím si, že boli nad naše sily, ale pri úspešnosti streľby 46 % sa jednoducho nedá vyhrať. Ďalšia vec, ktorá nás sprevádzala dlhodobo je, že po dobrých fázach v zápasoch prišla taká, kde sme robili veľmi jednoduché taktické chyby. Toto nás dlhodobo brzdilo vo vývoji družstva. Individuálna taktická a technická pripravenosť hráčok v tomto veku už musí byť na vyššej úrovni.

Krídelníčka Nina Letková sa dostala do výberu All Stars, na spojke hrajúca Michaela Lukačínová bola s 39 gólmi treťou najlepšou kanonierkou celého turnaja. Ktoré výkony by ste vyzdvihli z pozície hlavného trénera?
Pochválil by som celé družstvo a hráčky, ktoré absolvovali celú prípravu aj turnaj v Gruzínsku. Myslím si, že najväčší progres za posledný rok spravili Dominika Kesziová a Lea Molnárová. Pri Nine Letkovej je pre mňa najdôležitejšie, že si napriek nominácii do All Stars uvedomuje, že stále je veľký priestor na zlepšovanie sa. Musím ju pochváliť, lebo počas troch rokov spoločnej práce spravila najväčší progres z celého družstva

Takýto turnaj určite odhalil aj množstvo nedostatkov. Čo radíte hráčkam veľmi rýchlo odstrániť?
My sme počas prípravy niekoľkokrát riešili kondičné aj silové testy s odporúčaním a v podstate s minimálnou odozvou. Pokiaľ sa hráčky nezlepšia fyzicky, len ťažko môžu hrať ženskú hádzanú. A ďalším problémom je, že juniorky hrajú stále len mládežnícke súťaže. Keď sa pozrieme do susednej Českej republiky, tak väčšina hráčok juniorskej reprezentácie trénuje s MOL družstvami a aj hrajú najvyššiu súťaž. V niektorých prípadoch sú dokonca nosné hráčky svojich družstiev.

Z turnaja EHF Championship sa nepostupuje na majstrovstvá sveta ani do A-kategórie európskeho šampionátu, takže finálová prehra nemusí napokon prehrane mrzieť. Pre túto generáciu to bol posledný spoločný turnaj. Najbližšie kroky doterajších junioriek už môžu smerovať len do seniorskej reprezentácie. Viete si to predstaviť, resp. máte to v pláne? Keďže ste hlavným trénerom ženskej reprezentácie...
Najskôr by museli mať miesto v MOL družstve a vypracovať si pozíciu jedného z lídrov a potom sa môžeme baviť o tom, či hráčky majú potrebnú výkonnosť na ženskú reprezentáciu. Na druhej strane to majú veľmi ťažké, keďže aktuálne máme len 3 kluby s množstvom legionárok a naše hráčky prestali odchádzať do zahraničia. Teda miest pre mladé hráčky je stále menej a menej.

Áno, každú sezónu máme menej a menej legionárok. Čo chýba našich reprezentantkám, aby sa dokázali presadiť v kvalitných zahraničných ligách?
V prvom rade potrebujete dostatočnú kvalitu a samozrejme aj ambíciu. Myslím si, že naše hráčky musia ísť aj pri odchode do zahraničia postupnými krokmi. Nie je cieľom si hneď hľadať TOP tím, ale družstvo, kde bude hráčka postupne napredovať a zlepšovať svoju výkonnosť – čiže chce to plán, ambíciu a potom samozrejme ochotu vystúpiť z komfortnej zóny. Niekedy sa mi zdá, že hráčkam vytvárame u nás také podmienky, ktoré by v zahraniční na začiatku ani nedostali a potom tam chýba už spomínaná ambícia. Počas uplynulých troch sezón neodišla žiadna hráčka mimo Slovenska, u ktorej by sa dalo povedať, že ide rozvíjať športovú kariéru.

Čo sa dá v tejto situácii robiť? Chce to lepšiu prácu v slovenských kluboch, alebo je to čisto na hráčkach a ich priebojnosti, resp. o tom, či sú ochotné hádzanej podriadiť úplne všetko?
Myslím si, že je to o ambícii hráčok. Kluby dnes na Slovensku vytvárajú dobré podmienky na to, aby sa hráčky na tento prechod pripravili. Je to len o tom, akú úroveň hádzanej chcú naše hádzanárky hrať a akú ambíciu majú.

Kým juniorky nedokázali postúpiť na šampionát A-kategórie, kadetkám sa to podarilo pomerne jednoducho. Vidíte v tomto družstve väčšiu kvalitu, z ktorej budeme môcť ťažiť v najbližších 10 rokoch?
Európska hádzanárska federácia sa vrátila po rokoch od tejto vekovej kategórie ku kvalifikačným turnajom a kadetkám sa podarilo postúpiť, z čoho sa všetci mimoriadne tešíme. V príprave ukazujú, že majú ambíciu uhrať zaujímavý výsledok. Či z tohto družstva budeme vedieť v budúcnosti ťažiť, si netrúfam v tejto chvíli povedať. Aj u družstva junioriek sme pred tromi rokmi mali 3 adeptky pre budúcnosť a počas tohtoročného šampionátu mali iné aktivity, než byť s nami – od dovolenky až po plážovú hádzanú. V každom prípade budeme kadetky všetci podporovať, aby sme z tohto družstva a jeho hráčok mali v budúcnosti radosť.

Čo považujete v súčasnej hádzanej za kľúčové? Je to silová príprava, kondícia, detailná analýza súperov? Čo je rozdielovým faktorom?
Dnes je kľúčová komplexná príprava hráčok. U nás sa veľa v poslednom čase v ženských družstvách začalo pracovať na kondičnej a silovej príprave. Napriek tomu pokiaľ nie sme schopní svoju pripravenosť dostať do zápasu a ukázať potrebnú hernú kondíciu, intenzita hry na oboch koncoch ihriska je taká aká je, nebudeme úspešnejší. Samozrejme individuálna kvalita hráčok je aj o ich technickej a taktickej pripravenosti - a tu taktiež máme na čom pracovať.

A čo slovenským hádzanárkam chýba najviac?
V Česku funguje MOL liga na zapojenie mladých hráčok do ženského športu. Už väčšina juniorskej reprezentácie v ženských družstvách trénuje aj hrá. Neskôr sa presunú do najlepších družstiev a následne hráčky s potrebnou výkonnosťou odchádzajú do zahraničia, aby spravili ďalší vývoj. Samozrejme občas to je úspešné, občas menej. U nás juniorské reprezentantky len výnimočne trénujú so ženskými družstvami a ojedinele dostanú pár desiatok minút v zápasoch počas sezóny. Pri počte a ambíciách našich družstiev nezostáva na takýto prirodzený vývoj priestor. Mne v tejto chvíli preto najviac chýba štvrté slovenské družstvo v MOL lige. Také, ktoré by malo ambíciu pracovať s mladými hráčkami na profesionálnej úrovni a nemalo by hneď ako prioritu medailové ambície. Som presvedčený, že by nám to dalo väčšiu šancu na zapojenie a udržanie mladých hráčok v ženskom športe a na konci tohto vývoja by z toho ťažila nielen juniorská, ale aj ženská reprezentácia.

Zdroj: slovakhandball.sk