Odchovankyňa bytčianskej hádzanej bude v nasledujúcej sezóne pôsobiť v drese Dunajskej Stredy.

Hádzanárka Kristína Pastorková (22) po roku obhájila svoju pozíciu v slovenskej Sedmičke roka ako najlepšia pivotka. Odchovankyňu MHK Bytča uvidíme v česko-slovenskej MOL lige aj v nasledujúcej sezóne, tentoraz však už v drese slovenského klubu. Z mestečka Veselí nad Moravou sa presúva do ambiciózneho klubu HC DAC Dunajská Streda.

Ako ste zareagovali na zaradenie do Sedmičky roka 2019 a ocenenie najlepšej slovenskej pivotky?

"V prvom rade ma to veľmi potešilo, lebo sezónu som pre zranenie nemala práve ideálnu. V septembri som pri strete s protihráčkou utrpela zlomeninu štvrtého metakarpu na pravej ruke a až doteraz sa to so mnou vlečie. Preto som sa zo spomínaného ocenenia veľmi tešila. Je úžasné byť medzi dievčatami, ktoré hrajú aj zahraničné ligy. Byť v niečom najlepšia na Slovensku, to si nemôže povedať každý. Zároveň je to pre mňa istá dávka motivácie, aby som na sebe naďalej makala a stále sa zlepšovala."

Ako hodnotíte uplynulú sezónu?

"Pre mňa bola predovšetkým krátka. Keďže som sa zranila v druhom či v treťom kole a nastúpila som znovu niekedy v januári, odohrala som len zopár zápasov. Potom bola sezóna predčasne ukončená. Teraz už mám nutkanie hrať, keďže v uplynulej sezóne som odohrala naozaj málo."

SHK Veselí nad Moravou bol klub z druhej polovice tabuľky. Ako ste sa tam cítili?

"Bola tam super atmosféra, taká rodinná. Nešlo o profesionálny klub, väčšina dievčat pracovala. Zvyšok sme boli študentky. Netrénovali sme dvakrát denne, keď už, tak len individuálne. Napriek tomu, dal sa tam dokopy výborný kolektív a spoznala som super ľudí. Myslím, že do Českej republiky sa ešte niekedy vrátim. Rada by som si zahrala s dievčatami, ktoré boli vo Veselí mojimi spoluhráčkami."

Začiatkom mája ste podpísali zmluvu s Dunajskou Stredou. Prečo prišiel takýto krok?

"V Českej republike som sa cítila veľmi dobre, ale pokračovanie družstva je otázne. Ponuka z Dunajskej Stredy ma zaujala. Navyše, už som chcela zmenu, vyskúšať niečo nové."

Dunajská Streda bola v uplynulej sezóne v MOL lige nováčikom. Čo očakávate od pôsobenia v tomto klube?

"Veľmi sa mi páči filozofia klubu. To, ako pracujú s mládežou, aj celkové fungovanie. Majú podporu od mesta, v klube sú ľudia, ktorí sú naozaj zanietení pre hádzanú. Prišli tam dievčatá z kvalitných súťaží. Dúfam, že spolupráca s nimi ma zas posunie trošku dopredu."

Nedávno ste v Dunajskej Strede podstúpili chirurgický zákrok. O čo išlo?

"Bolo potrebné vybrať materiál, ktorý mi tam ostal po predošlej operácii. Vkladali mi tam totiž platničku aj skrutky. Pôvodne mi to mali vyberať v januári, ale vtedy som sa akurát dostala do tempa a rozhodla som sa, že to budem riešiť až po sezóne. Teraz k tomu došlo. Klub chcel, aby som to mala čo najskôr za sebou, takže to rýchlo vybavili. Starostlivosť bola naozaj na úrovni a ja som bola veľmi spokojná. Teraz ešte počkám pár dní, kým mi vyberú štichy a malo by to byť v poriadku."

Ako ste vnímali spomínané zranenie a obdobie, ktoré po ňom nasledovalo?

"Bolo veľmi dlhé, asi najdlhšie v mojej kariére. Avšak, trénovala som v podstate hneď, ako ma pustili z nemocnice. Keďže som praváčka, bola som obmedzená, hádzala som teda ľavou rukou. Mala som aj slabšie chvíľky, napokon som to všetko dala. Aj s podporou spoluhráčok, ktoré ma neustále podporovali."

Ste odchovankyňou MHK Bytča. Aké boli roky strávené v bytčianskom drese?

"Tie najkrajšie. Boli sme skvelá partia, s dievčatami sme doteraz v kontakte. Keďže mamina aj teta hrali hádzanú, odmala som pobehovala po ihrisku, spolu so sesternicami. Potom som sa pripojila k žiačkam, ktoré trénoval pán Garabík. Následne ma trénovala moja mama, ktorá mi dala najlepšie základy.
V klube som zostala až do dorastu. Ako družstvo, aj ako klub sme v tom období boli úspešní. Sú to krásne spomienky."

Viacero odchovankýň bytčianskej hádzanej sa dokázalo presadiť v zahraničných kluboch, v reprezentácii. Čím to je, že MHK Bytča dokáže produkovať toľko kvalitných hráčok?

"Podľa mňa celkovou koncepciou v klube. Tréningový proces bol kvalitný a tvorili sme súdržný kolektív. Hoci nás nebolo veľa, z toho, čo sme mali sme dokázali vyťažiť maximum. A to nosilo úspechy. Nemali sme nič navyše, ale ťažili sme z toho, čo sme vedeli. Hrali sme s chuťou a to vtedy stačilo."

V MOL lige pôsobíte päť rokov. Ako hodnotíte koncept spoločnej česko-slovenskej súťaže?

"Najmä slovenskej časti to pomohlo. Na Slovensku je málo družstiev, ktoré takúto úroveň zvládajú, či už po finančnej alebo hráčsky. Som rada, že práve Dunajská Streda sa do súťaže zapojila. Na druhej strane, nedávno vypadli Bánovce.
Slovenskej hádzanej to určite pomáha. Česi by zrejme dokázali mať svoju ligu, ale kvalita by nebola na takej úrovni. Avšak aj kvalita MOL ligy sa v posledných rokoch znižovala. Nastala obmena generácií, prišli mladé hráčky. Myslím si však, že rokmi sa to vráti na pôvodnú úroveň. Mladé dievčatá naberú skúsenosti a možno sa vrátia aj staršie hráčky, ktoré pôsobia v zahraničí. Budú si chcieť zakladať rodiny, byť doma."

Už v mládežníckych kategóriách ste boli súčasťou reprezentácie a plynulo prešli do ženskej. Čo pre vás znamená reprezentačný dres?

"Do ženského výberu som sa dostala za trénera Poloza. Bol to jeden z najlepších trénerov, pod ktorými som mala možnosť fungovať. Ľudsky sme si sadli a za týždeň som sa od neho dokázala naučiť veľa. Hoci som bola v družstve najmladšia, pri ňom som sa zlepšovala a nabrala trošku sebavedomie.
Som rada, že môžem trénovať s dievčatami, ktoré mi môžu veľa dať. Takisto aj tréneri. Nehovoriac o zápasoch, tie sú kvalitatívne úplne inde ako tie v lige. Takže vnímam to len pozitívne."

Ako vás prijali staršie skúsenejšie hráčky, keď ste v reprezentácii začínali?

"Pomohlo mi, že tam bola sesternica Evička Minárčiková. Vďaka nej som sa ľahšie včlenila do kolektívu, hoci som vtedy bola dosť hanblivá (úsmev). Bola tam však super partia, dievčatá ma zobrali medzi seba. Mala som s nimi perfektné zážitky a hoci tam už niektoré už nie sú, pekné spomienky ostali."

Ako ste trávili týždne počas korona krízy?

"Bola som doma, v Bytči a trénovala som individuálne. Na futbalovom štadióne, v prírode. Našťastie, tu sa to dalo. Snažila som sa aspoň dvakrát denne, zväčša to boli kondičné veci. Okrem toho brigádujem.
Bude ťažké dostať sa späť do hernej pohody. V júni by sme však mali mať reprezentačný zraz, tak dúfam, že tam už začneme trénovať s loptou. V Dunajskej Strede by sme mali s prípravou na sezónu začať 13. júla."

Dokážu hráčky pôsobiace v MOL lige vyžiť z hádzanej?

"Asi nie všetky. Záleží na klube aj na jednotlivých hráčkach. Je tu zopár profesionálok, ale určite nie v takom množstve, ako v zahraničí. Ani financie nie sú také, aby sa človek zabezpečil do budúcna.
Ja ešte študujem, končím bakalára na fyzioterapii. Baví ma to a budem vďaka tomu mať nejaké euro navyše. Plánujem pokračovať aj na magistra. Predsa len, keď skončím s hádzanou, chcem mať niečo v rukách. A určite budem pracovať aj popri hádzanej."

Aké máte ambície?

"Teraz je mojou prioritou uchytiť sa v novom klube. Vytvoriť si tam zázemie, podobné, ako sa mi podarilo vybudovať za štyri roky v Českej republike. V budúcnosti by som chcela skúsiť pôsobenie v zahraničnej súťaži. Ak by prišla dobrá ponuka, určite by som ju zvážila."

Autor: Dominika Mariňáková

Zdroj: myzilina.sme.sk