Apríl 2019 bol prelomový pre partiu dobrovoľníkov z radov bývalých hádzanárov, trénerov a nadšencov, ktorí sa rozhodli vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu spoločnými silami oživiť hádzanú v meste a okrese Žilina. Za pomerne krátky čas dokázali k hádzanej aj napriek veľkej konkurencii ostatných športov v meste Žilina priviesť viac ako 80 detí. Cieľom v dlhodobom horizonte sú aj seniorské tímy. O znovuzrodení žilinskej hádzanej a fungovaní klubu Slovan Malá Fatra - Hádzanársky klub Žilina sme sa porozprávali s jeho zakladateľkou a predsedkyňou Renátou Bartkovou.

Prezraďte ako vznikol nápad na oživenie hádzanej v meste Žilina a ako prebiehal tento proces od prvotnej myšlienky až po súčasný stav?

Nápad na oživenie hádzanej v Žiline vo mne driemal veľmi dlho. Nevedela som si však zadeliť pracovné povinnosti tak, aby som stíhala aj túto aktivitu. Napokon som sama v sebe urobila kompromis a rozhodla som sa ustúpiť z vyšších manažérskych pozícií a ukrojiť si čas z môjho dňa pre hádzanú. Teda môj deň delím medzi prácu v jednej spoločnosti a zvyšok dňa venujem klubu. V januári tohto roku sme sa začali stretávať s ďalšími bývalými hádzanármi zo Žiliny a pripravovať reštart hádzanej v Žiline. V prvom rade som sa spojila s vedúcimi predstaviteľmi zväzu, aby som im ozrejmila náš záujem a našu víziu. Od začiatku sme veľmi intenzívne komunikovali so SZH a KZH. Všetci nám boli veľmi nápomocní radami a usmerneniami. Prvoradé bolo pripraviť stanovy a žiadať o registráciu občianskeho združenia na MV SR, čo sa nám podarilo 10. apríla 2019. Medzitým sme intenzívne komunikovali so základnými školami a organizovali sme otvorené hodiny hádzanej pre žiakov I. stupňa základných škôl. Komunikovali sme aj priamo s Mestským úradom a na porade riaditeľov škôl sme predstavili našu víziu. Vytvorili sme webovú stránku a facebookovú stránku, kde sa široká verejnosť mohla oboznámiť s novovzniknutým klubom. Letáky, ktoré sme rozdávali na otvorených hodinách smerovali rodičov na stránku a tým sme dosiahli vysokú sledovanosť stránky. Zároveň sme začali komunikovať s printovými médiami, aby začali šíriť informáciu o vzniku klubu. V júni to boli zasa ukážkové tréningy a rokovania so školami o prenájme tréningových plôch, o krúžkovej činnosti a nesmiem zabudnúť na intenzívnu komunikáciu s CVČ ohľadom budúcej spolupráce. V lete sme inzerovali v jednom veľkom obchodnom centre a najmä vďaka ochote vedenia tohto nákupného centra nás podporiť sme tam mali možnosť organizovať v auguste hádzanárske popoludnie. Od 5. augusta naše deti naplno trénujú a snažíme sa zabezpečovať veľké haly i keď nás to stojí nemalé prostriedky. Deti nám stále pribúdajú, dnes už máme registrovaných okolo 80 detí. Toto je naozaj v skratke, vyvinuli sme spoločne množstvo aktivít.

Kto sú ľudia, ktorí stoja za týmto projektom?

Medzi prvými to boli Vlado Ohrádka a Milan Jasenka. My sme vytvorili prípravný výbor a pripravili podklady pre založenie klubu. Postupne sa pridali Rudo Kroh, Miška Cíbová, Erika Bašťovanská, Bohuš Mravec, Jozef Horka, Martina Furtáková a ďalší. Všetci členovia občianskeho združenia sa stretli na volebnej schôdzi 4. apríla 2019, kde sme schválili štatutárny orgán, výkonný výbor a kroky na najbližšie obdobie. Na schôdzi 29. apríla sme ešte doplnili ďalšie informácie a Výkonný výbor sa pustil naplno do práce. Vykonávame činnosť bez nároku na odmenu až na jedného trénera, ktorý je zazmluvnený. Vkladáme do toho vlastné prostriedky, pretože sme sa rozhodli srdcom a preto som presvedčená, že sa náš sen stane skutočnosťou.

Aký je súčasný stav klubu? Koľko hráčov, tímov a trénerov má a ktoré športoviská využíva?

Dnes máme prihlásených 82 hráčov a hráčok vo vekovej kategórii od 5 do 12 rokov. Nie všetci sa však v lete zapojili do prípravy a preto registrujeme len deti, ktoré už máme nafotené na registračné preukazy a ktorých rodičia pravidelne nosia na tréningy. Budujeme klub od základov a nie opačne. Staviame na ľuďoch a chceme vybudovať hádzanársku rodinu. Ľudí z minulosti, súčasnosti a budúcnosti, aby prišli na zápasy, keď tu raz bude hrať seniorský tím. Prihlásili sme sa do súťaží mladších žiakov a mladších žiačok, prípravky dievčat a prípravky chlapcov. Samozrejme, začiatok bude pre žiakov a žiačky veľmi náročný a s rodičmi sme o tom hovorili. Pokiaľ deti pravidelne trénujú, je u nich vidieť výrazný posun. V športe nič neprichádza lusknutím prstov, veď to všetci veľmi dobre vieme. Zameriavame sa na rozvoj pohybových schopností a správnu techniku. Čo sa týka športovísk, tak v Žiline je asi ten istý problém ako v akomkoľvek inom meste na Slovensku. Vďaka nezáujmu štátu o výkonnostný šport mládeže za posledných 30 rokov, neexistujú športoviská, neexistuje systematická podpora a finančné zázemie pre podporu mládeže. FTVŠ predsa za tie roky vyprodukovala množstvo trénerov, ktorí si v tomto katastrofálnom systéme podpory športu nemôžu nájsť uplatnenie a uživiť tak svoje rodiny. Niektorí ľudia zjavne nechápu význam športu z komplexného pohľadu ako napríklad zdravie, formovanie osobnosti, pracovné miesta, zvýšenie kvality vlastných ligových súťaží a tým aj reprezentácie atď. Ale späť k halám. Získali sme priestory v halách s rozmermi 40x20m. Zatiaľ to zvládame, ale s pribúdajúcimi kategóriami a minimom tréningových priestorov to bude zložité.

Aké zatiaľ máte ohlasy od rodičov, fanúšikov a ľudí z hádzanárskeho prostredia?

Ak by som sa mala vyjadriť marketingovou rečou, tak sme zatiaľ neurobili relevantný prieskum. Ak by sme na to mali voľné finančné prostriedky a hlavne čas, tak si viem predstaviť aktivity na omnoho vyššej úrovni, aké robíme doteraz. Celkovo si však myslím, že odozva je veľmi pozitívna. V Žilinskom kraji kluby privítali našu existenciu, keďže sa rozšíri počet klubov, ktoré budú v súťaži.

Aké sú podmienky pre hádzanú v Žiline, čo sa týka tradície tohto športu, záujmu detí a rodičov, podpory mesta a škôl alebo potenciálnych partnerov?

Tradícia sa nedá vymazať, ale určite utrpela za posledné roky. V Žiline boli populárnejšie skôr basketbal a volejbal. Avšak aj tieto športy majú rovnaké problémy ako všetky ostatné. Prevažuje tu futbal a veľké ťažkosti má v poslednej dobe hokej. Vzmáha sa florbal a atletika. Z môjho pohľadu je kľúčové, aby si deti mohli vybrať, aký šport by chceli robiť systematicky a čo ich baví najviac. Rodičia sú kľúčovými osobami v športe malých detí, pretože pokiaľ ich oni nevedú k športu a cieľavedomosti či vytrvalosti, tak deti si vyberú tú ľahšiu cestu. Nemyslím si, že moderná doba plná digitalizácie je na vine. Skôr pohodlnosť rodičov, ktorí si vôbec neuvedomujú, ako veľmi škodia vlastným deťom.

Podpora zo strany mesta je zatiaľ nulová. Pán primátor skonštatoval, že tento rok nás nijako nemôže podporiť, keďže grantový systém prebehol (my sme sa doňho nemohli zapojiť, keďže sme ešte nespĺňali podmienky). Dokonca ani tréningové priestory nám neboli poskytnuté zadarmo, pritom cieľovou skupinou sú deti zo Žiliny. Grantový systém KIA je založený na zamestnaneckých grantoch do výšky 5000 EUR a o víťazných žiadateľoch rozhoduje žreb. Celková suma je až 200 000 EUR. My sme sa ešte nemohli tento rok uchádzať, no celkovo tento systém nepokladám za podporu výkonnostného športu. Budeme sa ešte uchádzať o individuálnu podporu z VÚC. Niektoré firmy nás zatiaľ podporili menšími čiastkami, začo im patrí veľká vďaka a pomaly dávame dokopy potrebné financie. Budeme žiadať ďalšie firmy o podporu našej činnosti a verím, že ich presvedčíme, že to čo robíme má zmysel. Riaditeľka Centra voľného času je nám veľmi naklonená a intenzívne s centrom rokujeme a spolupracujeme. Trénujeme v hale na ulici V. Javorku, samozrejme sa jedná o komerčný prenájom plochy. Hlavný stan rozložíme na ZŠ Námestie mladosti 1 v Žiline, vďaka výbornej komunikácii s pani riaditeľkou. Dve tréningové jednotky máme v ŠH na Rosinskej ceste. Do toho prichádzajú hala vo Višňovom a ďalšie školy, kde by sme mali mať doplnkovú krúžkovú činnosť. Celkovo neuznávam miešanie CVČ, krúžkov a činnosti športových klubov do jednej kopy. Spôsobuje to zmätok, stratu talentovaných športovcov v spleti malých organizácií a zlé financovanie. Jednoducho sa zrútil systém, ktorý tu fungoval pred revolúciou. Športové kluby by mali vychytávať najtalentovanejších športovcov a nemali by byť vôbec finančne závislé od škôl. Šport sa ocitol na chvoste záujmov.  Je potrebná zásadná zmena, ale na to musí byť politická vôľa a záujem zákonodarcov.

Kde vidíte klub v dlhodobom horizonte? Chceli by ste mať v horizonte 10 rokov aj seniorské tímy alebo sa plánujete venovať výlučne mládeži?

Postupne budeme budovať tímy žiactva, dorastu a samozrejme náš cieľ je mať seniorské tímy. Potrebujeme všetkých presvedčiť našou činnosťou, že to myslíme vážne a že vieme čo, ako a hlavne prečo to robíme. Pokiaľ sa nám podarí vzbudiť pozitívnu emóciu okolo klubu a ľudia nám budú veriť, tak získame aj divákov a vtedy to má zmysel. Vtedy môžeme ponúknuť firmám reklamné partnerstvo.

V súčasnej dobe skôr športové kluby zanikajú ako vznikajú, čo je spojené aj s veľkými nákladmi na financie, ľudské zdroje a veľkou administratívou a byrokraciou. Neoľutovali ste zatiaľ svoje rozhodnutie?

Určite nie. Nikdy neľutujem. To je v mojom živote zásada. Na neúspechoch a sklamaniach sa treba poučiť a neopakovať ich. I keď niekedy zabolia. Treba zdvihnúť hlavu a ísť konštruktívne ďalej.

SLOVAN MALÁ FATRA – HÁDZANÁRSKY KLUB ŽILINA na internete:

https://www.hadzanazilina.sk/

https://m.facebook.com/zilinahadzana

https://www.instagram.com/hadzanazilina/

Hádzaná má v meste Žilina veľkú tradíciu.

Zakladateľka klubu SLOVAN MALÁ FATRA - HÁDZANÁRSKY KLUB ŽILINA Renáta Bartková v tíme Slovenska počas Akademických MS v roku 1994 v Bratislave, kde sa Slovenky stali akademickými majsterkami sveta. Bartková na fotke v treťom rade druhá sprava hrávala ako ľavá spojka. Na fotke aj súčasný tréner ženskej hádzanárskej reprezentácie Pavol Streicher.

Zdroj: slovakhandball.sk