Len nedávno sa skončili otvorené ME kadetiek vo Švédsku, kde mladé slovenské kadetky pod vedením trénera Slavomíra Vargu obsadili 10. miesto. Nie je to síce zázrak, ale každý úspech sa rodí ťažko. Slavo Varga odovzdáva štafetu Ľubošovi Hudákovi.

S akými vyhliadkami ste cestovali do Švédska na otvorené ME kadetiek?

Vzhľadom k výraznému oslabeniu, keď nám chýbalo z rôznych príčin 15 hráčok s ktorými sme počítali do záverečnej nominácie (brankárky: Ďuricová, Rehušová, Nagyová, Čičáková, Goboňová, pivotky: Gajdošová, Velčická, Ščerbáková, spojky: Kapsová, Lanczová, Vencuriková, Bajčiová, krídla: Pošiváková, Gregušová, Barátová, väčšina so skúsenosťami zo ženských súťaží) sme nemohli mať veľké oči. Podarilo sa nám však poskladať aj z toho mála, čo ešte zostalo súdržné jadro tvorené spojkami Juríkovou, Blehovou, Gajdošíkovou a Simić, krídlami Szabó, Kocaníkovou a Španihelovou, pivotkou Pastorkovou a brankárkou Ferenčíkovou. Vsadili sme na aktívnu, vysunutú obranu a rýchle protiútoky. Chceli sme nadviazať na všetko to pozitívne, čo sme doteraz predviedli, či už v príprave, alebo na vlaňajších ME a posunúť sa herne i výsledkovo vyššie. Verili sme, že keď potiahneme za jeden povraz a každá hráčka pôjde na svoje maximum, môžeme prekvapiť aj favoritov.

Je pre Vás a pre celý tím 10. miesto reálne odzrkadlenie výkonnosti a kvality hádzanej v tejto vekovej kategórii na Slovensku?

Treba objektívne povedať, že 10. miesto v Europe vysoko prekračuje úroveň, postavenie a podmienky mládežníckej hádzanej na Slovensku a to nielen v tejto kategórii.

Vedeli by ste si predstaviť ísť ďalej a pracovať s týmto tímom aj naďalej?

Myslím, že tieto majstrovstvá boli skutočným vyvrcholením a zavŕšením trojročnej práce predchádzajúceho i toho nového realizačného tímu, ktorý pracoval s družstvom po vlaňajších ME. Určite by som si vedel predstaviť zúročenie nadobudnutých skúseností a pokračovanie práce tohto realizačného tímu s dobre vyskladaným jadrom kolektívu, doplneným o niektoré z absentujúcich hráčok. Myslím si však, že družstvu viac prospejú nové podnety a výzvy, ktoré mu predstaví nový realizačný tím na čele s trénerom Ľ. Hudákom. Osobne by som sa však prihováral za nadviazanie určitej kontinuity v podobe pokračovania práce mojej asistentky Katky Beňuškovej, ktorá veľmi dobre pozná hráčky i celú túto vekovú kategóriu. Ja sa chcem v najbližšom období naplno venovať práci v klube s dorasteneckými kategóriami  v ktorých máme niekoľko veľmi perspektívnych rýchlostných a silovo - výbušných typov a pripraviť ich na úspešné presadenie sa na medzinárodnej úrovni. Teda budem sa venovať práve dorsteneckým kategóriám v klube UDHK ŠG Nitra.

Skúste priblížiť tie najlepšie momenty Vašich zverenkýň?

Tých svetlých momentov bolo v každom zápase viac, no hádam najviac imponovala nesmierna bojovnosť a nasadenie najmä v obrane a nezlomnosť v závere zápasu s Islandom, keď nás srbské rozhodkyne poslali trikrát po sebe do oslabovky. Ocenili to aj viacerí kolegovia tréneri.

Čo oceňujete najviac na Vašom tíme?

Práve už spomínanú bojovnosť, nezlomnosť a súdržnosť tímu. Hráčky dokázali prijať svoje miesto a rolu v kolektíve a osvojiť si úlohy, ktoré im z toho vyplývali. Dokázali potlačiť svoje ego a podriadiť sa záujmom tímu. Na rozdiel od niektorých zápasov v Poľsku sa neskladali ani za nepriaznivého stavu, poctivo sa vracali do obrany a bojovali o každú loptu.

Prinieslo vystúpenie na šampionáte aj sklamania?

Vyložene nesklamal nikto. Niektoré hráčky sú iste schopné aj lepších výkonov ako predviedli, no hrať proti takýmto rýchlym, dynamickým a agresívnym súperkám je úplne niečo iné ako v našich domácich súťažiach. Mňa osobne trochu mrzí, že nie všetky hráčky dokázali naplno pretaviť získané skúsenosti z vlaňajšej prípravy a samotných ME do 17 rokov, do výraznejšieho zlepšenia individuálnych herných činností. Naopak pozitívnym príkladom sú spojka Viktória Juríková a pivotka Kristína Pastorková, ktoré urobili najvýraznejší výkonnostný skok.

Kto Vás prekvapil, kto sklamal?

Najväčšími oporami z pohľadu komplexnosti výkonu v obrane i v útoku a ich nepostrádateľnosti na ihrisku boli už spomínaná Juríková a Pastorková spolu s krídelníčkou Szabó a spojkou Simić, tie sme však vedeli alternovať výkonnostne porovnateľnými krídlami Španihelovou a Kocaníkovou a na spojkách Blehovou a v útoku Gajdošíkovou. Viac sme čakali od pivotiek Majerníkovej a Sajanovej ako aj ostrej spojky Žákovskej, ktorá sa výraznejšie presadila len v jednom zápase. Mladá brankárka Mesárošová, ktorá mala napríklad s Holandskom výbornú štatistiku 12/8, ako aj krídelníčka Bosáková nesklamali a využili možnosť získať cenné skúsenosti, ktoré zúročia vo svojej kategórii.

Na čom ste zakladali, aký herný prejav ste chceli prezentovať? V skupine Ste mali azda najlepší tím šampionátu Dánky, potom nepríjemné Maďarky ako jeden z tradičných súperov a nad sily boli aj dobre hrajúce Holanďanky.

Ako som už spomínal najviac času v príprave sme venovali obrane, najmä vysunutým aktívnym obranným systémom a prechodovej fáze, najmä protiútoku 2. vlny. S výnimkou Dánska a Holandska, ktoré boli v rýchlosti i dynamickej technike o level vyššie, platila naša obrana na všetkých súperov. Nútili sme súperov tlakom na loptu k chybám, získavali veľa lôpt. Viac sme mohli vyťažiť z protiútokov, no nemáme zvládnutú na patričnej úrovni techniku a spracovanie prihrávok vo vysokej rýchlosti a pod tlakom súpera.

Ktorý tím na šampionáte na Vás najviac zapôsobil?

Zlepšili sa Dánky, Holanďanky, Češky, vysokú úroveň si udržali Rusky, Nórky, Rumunky i Maďarky. Švédky a Francúzky boli výrazne omladené.

Ak ste mali tú možnosť a vedeli by ste to porovnať objektívne, ktoré timy urobili najväčšie pokroky a ktoré najrýchlejšie napredujú a boli pre Vás na šampionáte príjemným prekvapením?

Už spomínané Dánky, Holanďanky a Češky, ale veľmi dobré zápasy odohrali aj Švajčiarky, Islanďanky, Litva, Fínky, či Faerské ostrovy. 

Vedeli by ste si predstaviť častejšie takúto konfrontáciu aj v domácich podmienkach? Aké pozitíva by to malo?

Určite áno. Napríklad Češky odohrali za rovnaké 3-ročné obdobie zhruba dvojnásobok zápasov ako my, a to s ťažšími súpermi, čo sa zákonite prejavilo na výkonnostnom raste i zvýšenom sebavedomí jednotlivých hráčok i celého družstva.

Aký bol Váš tip na celkového víťaza na šampionáte?

Predpokladal som finále Rusko - Dánsko a podľa hernej suverenity som favorizoval Dánky. Finále však lepšie zvládlo Rusko.

Ako by ste zhodnotili celý šampionát, prekvapil, zaskočil, očaril Vás niečím? Po športovej stránke.

Nemal som možnosť sledovať všetky zápasy, no z videného môžem konštatovať, že sa potvrdili trendy modernej hádzanej aj v kategórii 18-ročných dievčat. Za top tímami ako sú Rusko, Dánsko, Švédsko je čoraz širší stred krajín, ktoré majú širšiu základňu hráčok s vysokou úrovňou rýchlostných, koordinačných a výbušno - silových schopností a zvládnutej dynamickej techniky. Najviac ma však očarili, a to trochu odbočím k paralelne prebiehajúcemu najväčšiemu svetovému turnaju klubov - Partille cup, chlapci z Nigérie. Videl som ich hrať v kategóriách od 14 až do 21 rokov - všetko finále, alebo zápas o tretie miesto, kde suverénne porážali Dánov, Švédov, Nórov a stál som v nemom úžase. Akoby hralo na ihrisku 7 Abalov proti siedmim ťažkoodencom v plnej zbroji. Predvádzali fantastickú hádzanú vo svojej najprirodzenejšej podobe, estetickú, rýchlu, technicky dokonalú s množstvom fines, parádičiek i účelnej streľby a uvolnenia 1:1. Mali hlad po lopte a aj ten najposledneší náhradník sa snažil bez zábran ukázať čo v ňom je a tešiť sa z každej sekundy strávenej na ihrisku. Prýštila z nich neskrotná radosť z hry samotnej a som presvedčený, že už v blízkej budúcnosti budeme o nich počuť aj na medzinárodnej scéne.

Oproti ME do 17 rokov bol program viac nahustený, bez dní odpočinku. Kládol väčšie nároky na rýchlu obnovu fyzických aj psychických síl. Som rád, že sme to zvládli aj s takým úzkym kádrom a naša forma gradovala v závere turnaja a nie tak ako pred rokom v úvodnej skupinovej fáze. Myslím, že aj hráčky mali dosť príležitostí na relax v zábavnom parku Liseberg a že si tieto ME skutočne užili.

A čo po organizátorskej stránke?

Organizátorom nie je veľmi čo vytknúť, majú dostatok prostriedkov i skúseností na úspešné zvládnutie tohto podujatia, ktoré sa koná pravidelne od roku 2006 striedavo v chlapčenskej a dievčenskej kategórii.

Čo si odnášate zo Švédska, najmä na tej športovej úrovni?

V prvom rade ďalšie skúsenosti, inšpiráciu a utvrdenie správnosti nastúpenej cesty. Každá hráčka sa mohla presvedčiť, ako na tom v skutočnosti je, a čo musí zlepšiť, aby sa mohla presadiť na najvyššej úrovni vo vyšších kategóriách. Takáto možnosť sa nenaskytne každej hráčke a mali by z toho vyťažiť, čo najviac pre svoj ďalší profesionálny rast. 

Štafetu s týmto tímom po Vás preberá Ľuboš Hudák. Máte pre neho nejaké "rady a tipy" či odkaz pri symbolickom odovzdaní?

V prvom rade mu prajem veľa šťastia a trpezlivosti. Sám sa zúčastnil týchto majstrovstiev ako pozorovateľ, takže videl na čom môže stavať, v čom môže nadviazať a ktoré hráčky naopak potrebujú nové podnety a impulzy, aby lepšie rozvinuli svoj potenciál. Pokiaľ bude mať záujem o konkrétnu radu, alebo pomoc, rád sa podelím so získanými poznatkami a skúsenosťami.

Zdroj: slovakhandball.sk