Už ste spomínali horizont 5-10 rokov, kedy by sa v realite dali vidieť prvé výsledky novej stratégie v práci s mládežou?
Samozrejme, že všetci dúfame, že to bude čo najskôr. Nie je to však žiadna mágia, kde existujú kúzla, musíme tvrdo a poctivo pracovať. To je niečo, čo žiaľ potrebuje trochu viac času, ale dúfame, že krok po kroku bude vidieť posun. A to je samozrejme hlavný cieľ, byť lepší a lepší. Nemôžeme však zabúdať, že úspech v mládežníckej hádzanej nie sú len výsledky mládežníckych reprezentácii, ale aj to, keď sa nám podarí vychovávať veľa kvalitných hráčov pre seniorské reprezentácie. Takže sú to už aj hráči, ktorí hrajú v mládežníckych reprezentáciach teraz. Musíme pracovať tak, aby sa v priebehu 2-3 rokov dokázali správne rozvíjať a aby boli posilami pre reprezentačné áčka.
Dlhodobý problém slovenskej hádzanej je klesajúce číslo hráčskej základne. Kým v Dánsku je okolo 112 000 hráčov, na Slovensku je to len okolo 6000. Akým spôsobom sa dá riešiť tento problém?
To o čo sa musíme snažiť, je získať čo najviac detí na hádzanú. Ukázať im, že ich hádzaná môže baviť a pritom je veľmi dôležité nadviazať dobrú spoluprácu so školami. Aby školský systém fungoval tak, že sa deti vedia v škole naučiť, že existujú aj iné športy ako futbal alebo hokej. Je teda jasné, že musíme školám pomáhať aj tak, že vychováme kvalitných trénerov a učiteľov, ktorí sú schopní vyučovať hádzanú. Môj osobný názor je, že každý človek robí rád to, v čom je dobrý a čo ho baví. Takže musíme skúsiť cez školský systém získať deti a ukázať im, že vedia hrať dobre hádzanú a že to je zábavné. Pretože sú tam aj rôzne iné aspekty ako individuálny rozvoj, napríklad práca v tíme. Naučiť sa vychádzať s ostatnými členmi tímu je veľmi pozitívny element spojený s hádzanou. A ako som povedal predtým, nie všetci sa stanú reprezentantmi, ale to ani nie je nutné.
Ďalším dlhodobým problémom slovenských reprezentácii, či už mládežníckych alebo seniorských je, že nám chybajú klasickí spojkoví strelci. Pritom tlak zo spojkových pozícii je faktorom, ktorý často rozhoduje zápasy. Sme schopní si takýchto hráčov vychovávať, aj v horizonte 5-10 rokov?
Samozrejme v to veľmi dúfam. Mal som možnosť vidieť kadetov, ktorí teraz pôjdu do Chorvátska a tam som videl pár hráčov, ktorí majú dobrú výšku, aj keď samozrejme, že výška nie je všetko. Ale keď máme vysokých chlapcov a dievčatá, musíme s nimi pracovať tak, aby sme tento faktor vedeli do budúcnosti zapracovať do našej hry. Pretože hádzaná je stále rýchlejšia, top hráči sú stále atletickejší a silnejší a preto musíme pracovať na tom, aby to tak bolo aj u nás.
H. E. Jensen: "Fyzická pripravenosť hrá hlavnú rolu, všetci musia byť fit, pretože bez toho budete prevalcovaní".
Čo ste počas majstrovstiev sveta kadetiek v Bratislave videli, aký trend ste mohli odpozorovať?
To, čo som mal možnosť vidieť je už vlastne dlhšiu dobu známe. Fyzická pripravenosť hrá hlavnú rolu, všetci musia byť fit, pretože bez toho budete prevalcovaní. A v takom dlhom turnaji, kde máte skoro každý deň zápas, nie je veľa možností na regeneráciu. Tam musí byť telo jednoducho pripravené. Najlepšie tak, aby boli pripravené hrať všetky hráčky a nie aby hralo len 8-9 hráčok, pretože potom počas turnaja pomaly odchádzajú. Úroveň má takto klesajúcu tendenciu, ale tam nemôžeme robiť výčitky hráčom a hráčkam, to je normálne. Musím tiež povedať, že obidva semifinálové zápasy boli na vysokej úrovni. Dánsko - Nórsko ako aj Rusko - Južná Kórea boli zápasy na absolútne vysokej úrovni. Všetky úrovne o ktorých som predtým hovoril, od fyzickej pripravenosti, cez techniku, taktiku až po mentálnu silu, všetky sú na medzinárodnej úrovni dôležité. A na tom musíme podľa mňa čo najskôr zapracovať, aby sme mali atletickosť a techniku. Aby sme mali tieto úrovne tak silné, že budeme schopní presadiť na ihrisku aj taktické pokyny.
Ako hodnotíte výkony slovenského tímu?
Musím povedať, že to bolo veľmi pozitívne. S jednou prehrou s Dánskom po skupinovej fáze by sme boli veľmi spokojní, s čím potom vlastne aj všetci počítali, že dievčatá vyhrajú aj s Egyptom. Ale to je to o čom som hovoril, čo sa počas tak dlhého turnaja stane. Niekedy bude unavená hlava alebo telo, prípadne oboje a potom je extrémne ťažké dostať sa opäť na vysoké obrátky. Potom som sa veľmi potešil, keď dievčatá dokázali vyhrať posledný zápas s Rumunskom, ktorý som videl aj tu naživo. To ma veľmi potešilo, pretože po prvé to bol dobrý zápas a po druhé si to aj zaslúžili. Hráčky a realizačný tím si to víťazstvo absolútne vydobili, spravili veľmi dobrú prácu. Myslím si, že hráčky a dúfam, že aj celý realizačný tím odchádza z turnaja s pozitívnym zážitkom a skúsenosťami. Dúfam, že videli, že je možné mať kontakt so svetovou špičkou, pokiaľ sme dobre pripravení na všetkých úrovniach o ktorých som hovoril.
Páčila sa Vám organizácia a atmosféra na turnaji?
Myslím si, že to bolo naozaj dobré a hovoril som tu s veľa ľudmi, ktorých poznám z môjho pôsobenia v Dánsku, Nórsku či Nemecku. A všetci, ktorí tu boli, boli absolútne spokojní s organizáciou, hovoria len pochvalne a cítili sa tu na Slovensku vynikajúco. Čo som videl sám naživo bolo tiež výborné. A to ma teší, že zväz ukázal, že je schopný perfektnej organizácie takéhoto veľkého podujatia. Teraz dúfam, že všetci ľudia, ktorí sa na organizácii podieľali, si najbližšie dni dobre oddýchnu a že sa už potom tešia na domáce majstrovstvá Európy, pretože ako všetci vieme, jeden rok ide veľmi rýchlo.
Zdroj: slovakhandball.sk