Naše kadetky za sebou na, resp. po domácom svetovom šampionáte zanechali priehrštie dojmov. Tu sú tie naše.

Slovensko, a konkrétne aj Bratislava, sa v druhej polovici júla stalo prvým dvojnásobným hostiteľom MS kadetiek, ktoré sa konajú v dvojročnom cykle od roku 2006. Naše mladé reprezentantky generácie ročníkov 1998/99 a ml. na nich obsadili v 24-člennom štartovom poli konečné 13. miesto a treba povedať, že opradená cifra je v tomto prípade rozhodne viac šťastnou, ako nešťastnou.

Môžeme hneď zo začiatku triezvo a úprimne skonštatovať, že nikto od nášho výberu nemohol očakávať umiestnenie výrazne lepšie (máme na mysli "medzišpičkové"). Predsa len, realita je najvážnejší faktor. No ak niekto bude tvrdiť, že trinásta pozícia pred vlastným publikom je zlá, je na omyle. Áno, v roku 2008 obsadila generácia okolo Klaudie Michnovej doma 7. miesto, avšak za úplne iných podmienok, keď bol tento najmladší ženský svetový šampionát organizačne ešte len v plienkach. Počet účastníkov bol nižší o celých osem a vlastne ani neexistoval poriadne dotiahnutý systém, kto sa ho bude zúčastňovať. Teraz je doba iná a výsledok zvereniek Jána Beňadika, ktorý tento slovenský dvojročník prevzal od septembra 2015 (možno trochu prekvapivo len tesne po dobrom 14. mieste na minuloročných ME kadetiek pod vedením Marianny Nemčíkovej) s jasnou zreteľou na domáce MS, má rozhodne svoju hodnotu.

Dnes je už jasné, že pri žrebe si naši funkcionári vzhľadom k postupovým možnostiam vybrali správne. Ako sa nakoniec ukázalo v požrebovom predšampionátovom dianí a podľa samotných výkonov jednotlivých tímov na turnaji, z hľadiska akých-takých osemfinálových šancí by bolo nutné našu skupinu D vyhrať (čo však v spoločnosti Dánska bolo prakticky nemožné) a naraziť na relatívne zraniteľné a štýlom hry našim vari najviac vyhovujúce Rumunsko. To by však tiež ešte nič nezaručovalo, pretože Rumunky vo štvrťfinále práve proti dánskemu topfavoritovi a neskoršiemu striebornému medailistovi previedli asi najlepší výkon za celé svoje doterajšie fungovanie tímu. Takže jasne a jednoducho aj spätne - dobrá voľba skupiny a bodka.

Čo ale oko slovenského fanúšika muselo potešiť absolútne najviac, bola samotná slovenská hra. Po nepríliš vydarenom vystúpení na Otvorených ME vo Švédsku len krátko pred štartom MSK, kde baby nezdolali ani jedného z dvoch hrateľnejších vyzývateľov (Poľsko, Island), trochu šokujúco podľahli Gruzínsku a vyhrali len v dueli o posledné miesto nad dosť oslabeným Rakúskom, sme síce optimizmom rozhodne nesršali, obavy však boli zbytočné. Na bratislavskom turnaji totiž predviedli veci, ktoré sme v podaní slovenského mládežníckeho dievčenského výberu nevideli už už dosť dlho.

Zoznam tých najmarkantnejších možno začať zaiste od gra dobrého výkonu, od brankárok. Mali sme v bráne nielen jednu gólmanku, ale rovno základnú dvojicu, ktorá sa dobre dopĺňala a celkovo svoj tím podržala. Hneď vzápätí v prepojení nasleduje iný pilier úspechu, a to obranná činnosť, za ktorú sa baby tiež vôbec nemusia hanbiť. Pre nás osobitne pozitívnou súčasťou celkového dojmu bola hra pivotiek, resp. hra "do priestoru pivota", ktorá v predchádzajúcich mladých generáciach krívala, ba niekedy akoby až úplne absentovala. Celková dynamika našej hry a súčasná kontrola lopty boli tiež na obstojnej úrovni. Hoci s útočnou činnosťou asi nebude vládnuť absolútna spokojnosť, nedá sa tvrdiť, že slovenská rozohra a kombinácia boli slabé. Keď sa toto všetko spojilo dohromady, ovocie pozitívneho vystúpenia bolo logické a neodvrátiteľné.

Čo hádzanársku obec a fanúšikov teda na predstavení kadetiek Slovenska môže mrzieť? Aspoň z nášho pohľadu zaiste krízový a až príliš hladko prehraný zápas s Egyptom, ktorý dievčatá stál konečne umiestnenie prinajmenšom o tri miesta. Pri tom zápase sa vznášal akýsi duch uspokojenia z dovtedajšieho dobrého výboja turnaja, duch toho, že možno ani nemôžeme až tak zle zahrať, a že Egypt je Egypt, vedie cez neho cesta a nemôže to byť nejaká extra náročná prekážka. Egypťanky pritom na svoju kvalitu upozorňovali už dávno, potvrdili ju aj v úvode MS, a tak sa prihladká prehra nezdá byť naozaj len úplným dielom zlého aktuálneho výkonu. Okrem egyptského zamyslenia sme sa v redakcii ešte nachvíľu pozastavili nad tým, ako by náš výkon vyzeral v prípade, že by Katarína Kostelná dostala viac priestoru na spojke. Pri cennej výhre nad Slovinskom, ku ktorej nám pri všetkej úcte v posledných sekundách predsa len dopomohli aj zhovievavejší poľskí rozhodcovia, sme tiež od 53. minúty v priebehu 5 minút až priveľmi ľahko zahodili štyri sedmičky v rade, každú nasledujúcu samozrejme životne dôležitejšiu než bola tá predchádzajúca. To je dosť, no bola to zrejme len daň za trému a menšie skúsenosti s takto vypätými ťažkými zápasmi dohromady. Samozrejme sú to ale len naše drobné pozorovania, ktoré nemusia byť vzhľadom k reálnemu stavu a dianiu úplne objektívne. 

Objektívne však po bratislavských MSK 2016 musí byť každému zainteresovanému jasné to, že tvrdenie hlavného trénera o možnej budúcej dôležitosti dievčenského dvojročníka 98/99 sa zakladá na reálne pozitívnych predpokladoch. Skonštatovať všobecne určite treba, že bola radosť pozerať sa na zápasy Slovenska. Držme preto babám palce aj v ďalšom, ešte dvojročnom pôsobení v medzinárodnej mládežníckej hádzanej, do ktorého od novej sezóny 2016/2017 vstúpia už ako juniorky.

Sumárna individuálna štatistika Sloveniek na MSK 2016. Zdroj: IHF (Kliknutím otvoríte obrázok v pôvodnom rozlíšení v novom okne.)

Zdroj: Whandball.com