Ernö Kelecsényi je od 9. apríla 2016 druhým viceprezidentom Slovenského zväzu hádzanej. Jeho úlohou je okrem iného posilnenie a rozvoj predovšetkým mládežníckej hádzanej, hádzanej na školách ale aj na klubovej úrovni. Nielen preto šampionát v Bratislave, ktorý ide dnes (31.7.) do svojho veľkého finále, mal viceprezident Ernö Kelecsényi pod drobnohľadom hlavne po športovej stránke, pričom pozorne tiež sledoval výkony slovenského tímu. 

Ako hodnotíte vystúpenie slovenských hádzanárok na MS?
Myslím si, že trochu lepšie ako som osobne očakával. Podľa môjho názoru, výber skupiny, ktorý sme vybrali počas vyžrebovania bol dobrý. Taktiež si myslím, že príprava na šampionát bola tiež dostatočná. Otvorené majstrovstvá vo Švédsku nám dosť pomohli priblížiť sa k vyššej medzinárodnej úrovni. To bolo vidieť aj v prvých troch zápasoch, ktoré sme vyhrali a vytvorili sme pre nás postupovú pozíciu, dokonca z 3. miesta. Samozrejme, ja som veľmi ľutoval zápas v skupine proti Egyptu, pretože to bol zápas, ktorý sme mohli vyhrať a potom by sme mohli dosiahnuť ešte lepšie výsledky. V skupine sme však naplnili očakávania, ktoré sme mali pred šampionátom.

V osemfinále s Nórskom, ktoré postúpilo cez Maďarky do semifinále sme držali krok do 40. minúty, koniec zápasu sme však nezvládli. Čo chýba nášmu tímu, aby dokázal držať krok s top tímami?
Chýba tam veľmi veľa vecí. Musím povedať, že z fyzického hľadiska nie sme na tej úrovni, kde sú oni. Ako družstvo nie sme zvyknutí hrať šesť zápasov v rade. Proti Nórsku to bol šiesty zápas a bolo to vidieť, že náš tím bol trošku unavený, aj fyzicky aj mentálne. Nie sme zvyknutí hrávať pod takým tlakom, ako treba na majstrovstvách sveta odohrať každý jeden zápas. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme urobili veľmi veľa zbytočných chýb, keď sme Nórkam ľahko darovali loptu. Herne sme možno nemali horšie družstvo ako Nórsko, ale vo všetkých ostatných veciach ako fyzická a mentálna sila, skúsenosti zo zápasov boli Nórky na tom lepšie. To nám však jednoznačne ukázalo cestu, ako od začiatku vychovávať našich mladých hádzanárov a hádzanárky a kam smerovať. Posledný zápas s Rumunskom sme však ukázali fantastický výkon a dokázali sme zdolať jeden z najsilnejších a najpripravenejších tímov šampionátu. Z toho máme veľmi dobrý pocit a môže to byť dobrý odrazový mostík do budúcnosti.

Ktoré hráčky by mohli byť prísľubom do budúcnosti pre ženskú reprezentáciu?
Môj názor je, že všetky majú šancu. Podľa mojich skúseností, 18-roční hádzanári a hádzanárky ešte nie sú hotoví hráči a hráčky. Ak to chceme zobraziť niekde na stupnici od 1 do 10, tak si myslím, že sú niekde na pol ceste v tom, kde je vidieť ako budú napredovať. Ale tie základné schopnosti majú všetky. Teraz však príde najdôležitejšia časť v ich kariére. A to je zvládnutie toho mostíka z kadetiek do junioriek a z junioriek do senioriek. Tam je naša najdôležitejšia úloha ako pre zväz, trénerov a manažérov. Zabezpečiť pre nich všetko k tomu, aby to zvládli - dostatočnú úroveň tréningu, dostatočnú úroveň trénerov a zápasy na najvyššej úrovni.

Myslíte si, že o rok v Michalovciach na domácich ME hráčok do 17 rokov máme na dosiahnutie lepšieho umiestnenia?
Ťažko teraz nato povedať áno či nie. V každom prípade, to znamená rok práce pred nami. Rok nato, aby sme pracovali poctivo, aby sme pracovali s tými dievčatami, ktoré sú v širšej nominácii nového trénera Heineho Jensena. Myslím si, že dá sa k tomu niečo pridať, ale ako som spomínal, ja verím len v dlhodobejšiu prácu a v našu novú stratégiu. Tak ako sme povedali, že začneme od začiatku a už od školy začneme iným spôsobom vychovávať mladých hádzanárov a potom postupne väčších a starších hráčov pre Slovensko. Takže podľa môjho názoru, môžeme niečo konkrétne z toho očakávať až v horizonte 8-10 rokov. 

Výkony ktorých tímov Vás na turnaji zaujali najviac?
Musím povedať, že z tohto hľadiska ma ten šampionát veľmi neprekvapil. Tie tradičné krajiny, ktoré majú najvyššiu úroveň v práci s mládežou ako Dánsko, Švédsko, Nórsko, môžem pokojne povedať aj Rumunsko a Maďarsko sú na takých priečkach, kde aj naposledy. Myslím si, že Južná Kórea s tou špeciálnou hádzanou, ktorú hrajú bude tiež patriť medzi najlepšie tímy. Jednak sú tu veľké rozdiely, ale na druhej strane aj veľmi malé. Napríklad osemfinále medzi Dánskom a Rumunskom, kde rozhodovali detaily. Bol to výborný zápas, kde sa hrala už hádzaná na ženskej úrovni, aj tvrdosťou, aj kontaktmi. Dánsko vyhralo po predĺžení a postúpilo až do finále, zatiaľ čo Rumunky prehrali s nami zápas o 13. miesto. A to je veľký rozdiel v umiestnení týchto dvoch tímov, pričom na ihrisku to tak vôbec nebolo.

Akým smerom sa uberá ženská mládežnícka hádzaná, je možné spozorovať nejaký trend?
Trend pokračuje, že aj v mládežníckej hádzanej sa venujú viac a viac obrane. Obrana je na oveľa vyššej úrovni. V druhom rade, som videl oveľa viac typov obrany. Nie len 6-0, 4-2, 5-1, ale úplne vysunutá obrana tiež. To znamená, že veľmi koncentrovaná obrana, to je základ k všetkému. K tomu fantastické výkony brankáriek a to je ďalší kľúč k úspechu. Samozrejme, z toho rýchle protiútoky a to je moderná hádzaná v roku 2016. A ako som už spomínal, kadetky hrajú veľmi rýchlym tempom, hrajú naozaj super zápasy.