Nie je to tak dávno, čo hádzanárky bratislavského ŠKP oslavovali v krátkom slede zisk niekoľkých titulov po sebe, no momentálne sa nachádzajú v diametrálne odlišnej situácii. Po 20. kole aktuálnej sezóne česko-slovenskej WHIL sú s dvadsiatimi prehrami v tabuľke beznádejne posledné a keďže do konca súťaže sú už len dve kolá, lepšie to už nebude.

Napriek tomu nie je v družstve Bratislavčaniek ani zďaleka nálada na bode mrazu, o čom nás v rozhovore pre Šport.sk presvedčila sympatická devätnásťročná spojka, so 77 gólmi najlepšia strelkyňa ŠKP a zároveň niekdajšia kadetská reprezentantka SR Nikola Ďuriníková.

Nikola, naposledy si dala o sebe vedieť 11 gólmi do siete Zlínu. Zažila si na seniorskej úrovni už taký zápas, v ktorom sa ti takto alebo podobne strelecky darilo?
„Zlín mal obranu 1:5, čo mne osobne vyhovovalo, a preto som sa aj tak strelecky presadila. Som rada, že sa mi tak darilo, bol to môj najlepší zápas v sezóne. Podobne gólovo mi to sypalo aj koncom januára v súboji s pražskou Slaviou, v ktorom som zaťažila konto súpera ôsmimi presnými zásahmi."

Napokon ste však Zlínu podľahli o gól, hoci po polčase ste prehrávali až o sedem. Ako by si tento duel v krátkosti charakterizovala?
Splnili sme všetky trénerkine pokyny, ktoré nám ,rozdala´ cez polčasovú prestávku. Na začiatku druhého dejstva sme poradne zabrali, dali sme rýchle góly, náskok súpera sa nám podarilo stiahnuť. Zlínčanky boli v tom čase nekoncentrované, čo sme dokonale využili. Škoda, že sme celý zápas nedotiahli do víťazného konca."

Váš prvý vzájomný duel s týmto súperom sa koncom novembra skončil výsledok 13:51 vo váš neprospech. Čo sa odvtedy zmenilo, že ste so Zlínom teraz dokázali držať krok?
„Do Zlína sme cestovali uhrať nejaký dobrý výsledok, čo sa nám bohužiaľ ani zďaleka nepodarilo. Hneď v úvode zápasu sa nám zranila brankárka, roztrhala si väzy v kolene a my sme to potom psychicky nezvládli. Strelecky sa nám vôbec nedarilo. Zlín to využil a poriadne nás potrestal rýchlymi protiútokmi."

Tak či tak máte po 20. kole na svojom konte 20 prehier a v tabuľke WHIL ste jednoznačne posledné. Tie prehry musia byť ubíjajúce, aké to je po psychickej stránke?
„Sme mladí tím, ktorý sa stále zohráva a zdokonaľuje. Na začiatku sezóny sme vedeli, že to nebude ľahké, ale napriek tomu sa snažíme stále zlepšovať. Trénerka nás stále povzbudzuje, aby sme to nevzdávali a snažili sa. Tie prehry nás samozrejme mrzia, no dúfame, že v budúcej sezónu to bude z našej strany už omnoho lepšie."

V žiackych rokoch si s Bytčou, ktorej si odchovankyňou, zaznamenala viacero kolektívnych úspechov. Teraz si so súčasným družstvom ŠKP v diametrálne odlišnej situácii. Ako to celé prežívaš?
„V Bytči som bola osem rokov, odmalička som hrávala s tými istými dievčatami. Boli sme dobre zohraté. Hrať WHIL je však niečo úplne iné ako dorasteneckú ligu. V ŠKP som ešte len od leta, so spoluhráčkami sa stále zohrávame a verím že nejaký úspech s týmto klubom ešte len príde."

Nerozmýšľala si nad hosťovaním v inom klube?
„Aj áno, ale keďže hrám ešte túto sezónu aj za dorastenky, mám toho veľa a hosťovanie v inom klube by som vôbec nestíhala. Uvidíme, či budem mať v ďalšom ročníku príležitosť hosťovať v nejakom inom klube..."

V aktuálnej sezóne máš na konte 77 gólov, v tabuľke najlepších kanonierok celej súťaže ti patrí 17. priečka, čo je solídna vizitka na to, že ste v tabuľke ako tím beznádejne posledné. Ako to vnímaš?
„Som rada, že sa mi strelecky darí. Najvyššiu česko-slovenskú súťaž hrám prvý rok, stále som mladá a nemám toľko skúseností ako niektoré staršie hádzanárky z iných klubov. Samozrejme, že za mojimi gólmi sú aj spoluhráčky, ktoré mi na ne prihrali."

V juniorských rokoch si bola viac-menej pravidelnou súčasťou slovenskej kadetskej reprezentácie. Pomýšľaš aj nad reprezentačným dresom medzi seniorkami?
„Každá hráčka túži reprezentovať svoju krajinu a ja nie som výnimkou. Keby sa taká príležitosť naskytla, neváhala by som ani sekundu. Reprezentačný dres by som ešte niekedy veľmi rada obliekla."

Ktoré slovenské hráčky sú tvoje vzory, resp. ako by vyzeral napríklad tvoj rebríček najlepších hádzanárok SR súčasnosti na prvých piatich priečkach?
„Páči sa mi hra spojok Kataríny Dubajovej, Simony Szarkovej, Martiny Školkovej a Klaudii Michnovej. V reprezentácií a za klub podávajú kvalitné výkony. Najviac ma však zaujala svojou hrou stredná spojka Prešova Marianna Nemčíková. Má výbornú techniku a zohratosť s pivotom. Vždy prekvapí niečím iným. Mám sa od nej ešte čo učiť."

Ako si sa vlastne k hádzanej dostala? Skúšala si to aj v iných športoch?
„Keď som chodila na základnú školu, robili nábor na hádzanú, o ktorej som nikdy predtým nepočula. Aby som však len tak nesedela doma, tak som sa na ňu s kamarátkami len tak prihlásila. Začalo ma to baviť, tak som hádzanej už ostala verná. Ako malá som však hrávala aj futbal, ale to len s chalanmi na ulici... (smiech)

Čomu sa okrem hádzanej v súčasnosti venuješ?
„Minulý rok som ukončila strednú školu. Teraz pracujem ako čašníčka, tá práca ma baví. Najradšej sa však venujem spánku."

Máš nejaký talizman alebo rituál, bez ktorého nevybehneš na palubovku?
„Podľa mňa má každý nejaký talizman alebo rituál a tým pádom ho mám aj ja. Jeden talizman stále nosím na ruke, no a rituál mám tiež, ale ten si nechám pre seba."

Zdroj: Šport.sk, Roman Horváth. Foto: archív Nikoly Ďuriníkovej.