Priamo v Dánsku sleduje zápasy svetového šampionátu žien aj tréner reprezentácie Slovenska v hádzanej žien Dušan Poloz. Do finále sa dostali jeho najobľúbenejšie reprezentácie. „Holanďankám, ktoré sa veľmi, ale veľmi približujú hernému štýlu Nórska, veľmi fandím," hovorí v rozhovore pre slovakhandball.sk.

Čo ste mali pred semifinále možnosť v Dánsku vidieť?

„Nejaký čas som bol ešte vo svojom klube a tak som sledoval šampionát od prvého zápasu v televízii, ale naživo som priamo v Dánsku potom videl zápasy od štvrťfinále Poľsko - Rusko, domáceho Dánska s Rumunskom a semifinále a finále. Samozrejme som mal možnosť sedieť vo VIP, kde som mohol sledovať aj ostatné zápasy štvrťfinále v televízii, takže som videl vlastne všetky zápasy." 

Ktoré z mužstiev vás najviac zaujalo a čím?

„Nie je tajomstvom, a ja to ani neskrývam, že mojim favoritom vždy bolo Nórsko a Holandsko. To sú dva tímy, ktoré som favorizoval už od začiatku. Nórsko sa už dlhé roky drží a skoro z každého majstrovstva má nejakú medailu, takže tam ma to neprekvapilo, že sa stretli vo finále. Ale obrovský boom prežívajú dve družstvá, ktoré výrazne prekročili svoje hranice, Poľsko a Holandsko. Ja Holanďankám, ktoré sa veľmi, ale veľmi približujú hernému štýlu Nórska, veľmi fandím. Nie je to len preto, že tam mám veľmi dobrú kamarátku, s ktorou som v kontakte. Úplne ideálny scenár pre mňa bolo finále Holandsko - Nórsko."

Aká sa hrala v Dánsku hádzaná?

„Vyhrávala rýchla hádzaná. Nevyhrávala silová hra, fyzicky robustné, silové hráčky na tomto šampionáte nedominovali. Možno je to len zhodou okolností, netvrdím, že takto pôjde vývoj hádzanej do budúcna, ale rýchla hádzaná v podaní Nóriek a Holanďaniek slávi úspechy. Ak takto bude pokračovať vývoj aj do budúcna, tak moje hádzanárske srdce sa určite bude tešiť."

Je v prípade Nóriek niečo špecifické, čo ste u nich videli na týchto majstrovstvách a je to novinka oproti minulosti?"

„Nie, nemyslím si. Nórsko má dlhodobo prepracovaný systém. Prvú medailu na šampionáte získali v roku 1986 a potom mám pocit, že skoro z každého majstrovstva a možnože aj na olympiáde. Držia sa naozaj už skoro tridsať rokov na výslní. Je to dlhodobý systém, neustále doplňovanie, omladzovanie kádra. Nórska liga nie je možno až tak známa svojou kvalitou, ale neskutočné množstvo kvalitných hráčok behá po palubovkách v nórskych halách a keď ktorákoľvek reprezentantka skončí, tak nie je problém ju nahradiť. Možno nie vždy rovnakým typom, ale majú doma obrovskú základňu. To je to, v čom to Nórsko nebude mať problém. To je prvá vec. Ale Nórsko je známe najmä svojimi brankárkami, vynikajúcou obranou a  neskutočne rýchlym prechodom do prvej a druhej vlny a súčasne sú veľmi dobré v tom brániť prvú a druhú vlnu. Toto sú momenty, ktoré si myslím, že im dlhodobo udržujú túto výkonnosť a vyhrávajú dôležité zápasy. Totiž ak v tej prvej a druhej vlne dáte vždy o gól, o dva, viac  ako súper, potom tie výsledky na postavenú obranu už nie sú až také dôležité. Tieto zápasy sa nevyhrávajú o desať, ale vyhrávajú sa práve v tom, kto dá jednoduché góly z trhákov, ako sa hovorí."

Veľmi sa darí v Dánsku aj Poľkám, ktoré máte momentálne aj v skupine kvalifikácie so slovenskou reprezentáciou. Čím to je, že Poľky sa dostali do semifinále?

„To, že sa dostali do semifinále, to prekvapenie je. To, že sú lepšie ako naše Slovenky, to prekvapenie nie je. Základňa poľskej hádzanej je ďaleko väčšia. Kim Rasmussen tam urobil fantastickú prácu v priebehu posledných možno piatich rokov. Z toho pohľadu, že ich máme v skupine a že sme s nimi prehrali o dva góly bez deviatich hráčok, ktoré nám chýbali... To samozrejme bol zlý výsledok doma, ale dnes, keď to vidíme, aké dobré to Poľsko je a akým spôsobom sa dostali do semifinále, tak ten výsledok jasné, že mrzí, ale keď sa pozrieme na výkonnostný rozdiel medzi nami a medzi tými tímami, ktoré patria do top desiatky sveta, čo Poľsko aj Maďarsko patria, ukazuje sa to kúsok inak. Hovorím, že Slovensko za môjho pôsobenia porazilo vicemajstra sveta v Srbsku, remizovalo s Francúzskom doma, remizovalo so Španielskom - vicemajstrom Európy, takže mi sa tým tímom približujeme, ale na to, aby sme ich pravidelne porážali a dostali sa medzi týchto desať družstiev si myslím, že dlhú dobu mať nebudeme. Tá základňa je naozaj malá a snažíme sa robiť pre to všetko, aby sme tie hráčky nejakým spôsobom vychovávali. V kluboch sa pracuje najlepšie ako sa dá a všetci tomu obetujú všetko, ale bohužiaľ, tá základňa a tá možnosť zobrať si hráčky do reprezentácie, to je veľký rozdiel. A to, že Poľky dokázali Maďarky poraziť, tak naše šance na to aby sme postúpili sú zase o trošku menšie. Ale teraz máme dva zápasy s Fínskom v marci, tie sa musia vyhrať a potom uvidíme, čo bude ďalej."

Vráťme sa k majstrovstvám v Dánsku. Vzídu z nich nejaké taktické novinky? Aj keď ste pred chvíľkou naznačili, že Nórky hrajú stále rovnako, ale predsa len niečo, čo určí hádzanú na najbližších pár rokov?

"To je to, čo si myslím, že ten nejaký vývoj sa úplne extrémne nezmení. Sú samozrejme maličké detaily, ktoré obyčajný fanúšik nevidí, ale odborníci áno. Práve napríklad nastáva zlom, kedy prídu nové pravidlá. Diskutovalo sa už pred šampionátom, že či to bude až po olympiáde, alebo budúcu sezónu. V prípade, že sa bude môcť hrať bez brankárky a bude môcť v podstate každý súper hrať 7 na 6 a bude môcť vystriedať ktorúkoľvek hráčku, ktorá nebude mať rozlišovačku, tak ako doteraz, tak to bude podľa mňa taká malá revolúcia v hádzanej, pretože v každom útoku sa bude hrať 7 na 6 a vždy tá jedna hráčka stihne vystriedať brankárku. Myslím, že v tej chvíli sa budeme baviť o revolúcii, nie snáď veľkej ale o nejakej menšej určite, pretože to zmení herné útočné systémy, rovnako obranné systémy a ja som v napätí a čakám, kedy tieto pravidlá prídu do platnosti. Kto zareaguje najrýchlejšie z tímov, tak ten si môže vytvoriť tak na dva - tri roky dopredu herný náskok. Ja čakám práve na deň, kedy sa zmenia pravidlá, pretože v tej chvíli to dosť výrazne zmení hádzanú ako takú."

Využívajú družstvá v Dánsku možnosti toho aktuálneho pravidla hry bez brankárky?

„Skoro v každom zápase to vidím. Asi ani nie skoro, ale v každom zápase, čo som videl, tak v každom zápase minimálne v oslabení, že ich je 5 na 6, tak vystriedajú brankárku a príde ďalšia hráčka, takže je 6 na 6, alebo v prípade že niekto chce 10 sekúnd do polčasu dať rozhodujúci gól. V každom zápase som to videl. Dokonca som na svoju facebookovú stránku dal odkaz, kde Holanďanky takto dali gól Francúzsku, a potom nedostali. Tam je to krásne vidieť ako im funguje team work, že celý ten tím pracoval, aby sa nedostal gól do prázdnej bránky. Áno, v každom zápase vidieť takúto taktickú variantu. Všetci to skúšajú a všetci sa na to v podstate pripravujú, že v budúcej sezóne sa takto už bude hrať možno skoro každý zápas." 

Aká bola na šampionáte nálada medzi fanúšikmi?

„Skvelá. To pozitívne, čo sme tu videl a nejaký čas nad tým nepremýšľal bola spoločenská dôležitosť tohto športu či už v pôsobení na výchovu mládeže, tak na celú spoločnosť. Napríklad štvrťfinále Rumunsko - Dánsko tu brali ako veľkú spoločenskú udalosť a v lóžach a na tribúnach som videl celé rodiny, rôzne skupiny ľudí, firmy a mnoho ďalších bežných ľudí v spoločenských oblekoch, ktorí si prenajímali celé lóže a vnímali to skôr ako ukončenie krásneho, kalendárneho roka a hádzaná bola "len" programom pre túto príležitosť, skôr ako divadlo. To ma fascinovalo, ako všetko toto ide skĺbiť dohromady na tak vysokej úrovni."

Zdroj: slovakhandball.sk