Deň po návrate z Brazílie sme oslovili 24-ročnú reprezentantku Simonu Szarkovú, aby sa s nami podelila o svoje pocity a dojmy z cesty slovenskej reprezentácie na juhoamerický kontinent. Ľavá spojka bola očarená z mentality miestnych fanúšikov, ponuku hrať hádzanú v Brazílii by však zrejme neprijala.

Začnime Vašim najväčším zážitkom z Brazílie.

Mojim najväčším zážitkom z Brazílie bolo, keď sme vošli do haly, ktorá bola obrovská a mala aj kocku, na ktorej sa premietal zápas. V takejto veľkej aréne som ešte hádzanú nehrala. Ďalej to boli brazílski fanúšikovia, ktorí robili jedinečnú a neuveriteľnú atmosféru.

Ako prebiehala cesta a ako ste sa aklimatizovali? Necítili ste pri tréningoch a zápasoch účinky „jet lagu"?

Do Brazílie sme cestovali dokopy s prestupmi presne 26 hodín. Bol to dlhý let, ale dalo sa to prežiť a stálo to za to. Aklimatizovali sme sa dobre, tréner nám dal po kvalifikácii trochu voľnejší režim, takže sme si mohli dostatočne oddýchnuť. „Jet lag" som osobne veľmi nevnímala, skôr až teraz, keď už sme naspäť.

Čo poviete na stravu a ubytovanie, všetko bolo v poriadku?

Mali sme veľmi pekný hotel a strava bola tiež dobrá, hlavne sme mali každý deň veľa čerstvého ovocia a čerstvé džúsy. Takže ovocia som dokopy zjedla asi viac ako za celý rok. 

Ako ste trávili voľný čas medzi tréningami a zápasmi?

Voľný čas sme trávili oddychom a na slnku, boli sme sa taktiež pozrieť na pláži a dostali sme aj kokosy (smiech).

Ako na európsky tím reagovali brazílski fanúšikovia?

Brazílski fanúšikovia boli pre mňa jedno z najväčších prekvapení, boli veľmi milí, otvorení a prajní. Už len na zápasoch, ktoré sme nehrali s Brazíliou fandili nám aj súperom, tešili sa z peknej hádzanej a povzbudzovali po každom góle. Bola to neuveriteľná atmosféra, ktorú si dovolím tvrdiť v Európe zažijem len ťažko. Ľudia tu šport nemajú len ako hobby, ale vždy si z toho urobia ako keby takú udalosť, pri ktorej sa vedia strašne zabaviť a zatancovať. Pri takýchto zážitkoch si človek uvedomí, čo všetko mu šport dáva a čo všetko mu umožní zažiť, vidieť a precestovať.

Jeden z fanúšikov sa s Vami aj odfotil, keď napísal na papier žiadosť o spoločnú fotku po slovensky. Ako prebiehala táto situácia?

To bolo veľmi milé, najprv mi poslal správu na facebooku, dokonca po slovensky, keď si to dal asi preložiť do prekladača. Na druhý deň ma čakal po zápase s papierom a darčekom. Bolo to naozaj neuveriteľné a som strašne vďačná všetkým, ktorí mi to umožnili zažiť. Som rada, že vďaka hádzanej zažijem aj takéto momenty.

Ako ste vnímali spoločný pozápasový tanec, ktorý zaujal aj fanúšikov u nás na Slovensku?

Ten tanec bol taký spontánny, na zápase mali zabávača, ktorý komunikoval a burcoval publikum a celý tanec zorganizoval. Presne toto je to čo v Európe nemáme, diváci sa vedia maximálne zabaviť a dokonca aj zatancovať pri takejto príležitosti.

Myslíte si, že takéto úspešné brazílske dobrodružstvo pomohlo ešte viac stmeliť reprezentačný kolektív?

Myslím, že určite áno, sme super kolektív a aj keď sa to za poslednú dobu trochu obmenilo, som si istá, že tie dva týždne spolu a aj ta kvalifikácia, ktorá tomu predchádzala bol super strávený čas.

Čisto teoreticky, ak by Vám prišla ponuka ísť hrať hádzanú do Brazílie, prijali by ste?

(smiech). Bol to síce nový impulz a bolo fajn vidieť inú kultúru a mentalitu, ale v časti v ktorej sme boli by som si asi nedokázala predstaviť žiť. Aj keď nikdy netreba hovoriť nikdy.

Budete sledovať majstrovstvá Európy 2016? Koho favorizujete a ktorý tím by ste si priali do júnovej baráže o MS 2017?

Samozrejme, že budem, ale nemám vysloveného favorita. Palce budem držať Češkám, keďže tam mám spoluhráčky, ale rada si pozriem každý zápas a dobrú hádzanú. Do kvalifikácie si netrúfam povedať meno súpera, veľa závisí od formy družstva a toho, či budú v kádri stabilné hráčky, ktoré sú piliermi tých krajín. Aj s favoritom sa dá zahrať dobrý zápas, o čom svedčí aj výsledok s Brazíliou, ale každopádne ľahký súper sa už viac-menej nedá vybrať.

Zdroj: slovakhandball.sk